Narodeninový Ďumbier
Stalo sa to dobrým zvykom, že Aničkine narodeniny chodíme osláviť na chatu, do hôr. Tenokrát Green ostal chorý doma, no pridala sa Aničkina mamina a brat. V nedeľu do obeda sme sa všetci 5 pozbierali na Trangoške. Rozdelili sme sa na dva tímy. Michal, Dáška a Anička vyrazili na Ďumbier z Trangošky. Ja s ocom sme sa vybrali na lyžiach do Demänosvkého sedla. Viktóriu sme zaparkovali v odhrnutom priestore pri ceste a lesom sme začali stúpať nahor. Spočiatku to bol poriadny boj, keďže oproti nám smerovalo dosť veľké množstvo snowboardistov, občas aj lyžiarov. Keď sme vyšli nad les, už to bola paráda. V podstate sami dvaja až do sedla. Keď som vyfunela nahor, dosť pofukovalo. Ani som sa nestihla vydýchať, už sme lyžovali nadol (že tam si niečo dáme). Lyžovačka celkom fajná. Dolu fúkalo ešte viac, tak sme si nič nedali a išli sme nahor. Otec si cestou obzrel terén. Druhýkrát sme to zlyžovali opačnou stranou (bližšie k Chopku). Tento zjazd bol výborný. Neprejazdený. Prašan. Dolu zase fučalo. Tak znovu nahor. Nejaká tá posila a vybrali sme sa na Ďumbier. Keďže počasie už bolo krásne, vykúkalo slnko, času bolo dosť, cesta na Ďumbier bola kľukatá. Občas severnou stranou, občas južnou, hrebeňom. Bolo to veľmi veľmi pekné, obišli sme ľudí, mohli sa kochať nádhernými výhľadmi, sneh a ľad vytvorili priam diela. Pokoj. Na Ďumbieri sme boli temer sami. Zopár foto, zavolali sme Anne, že ideme nadol, nech obúva lyže. Lyžovačka nadol celkom fajn, no bolo vidieť, že počas dňa tu bolo kopec ľudí. Začalo prituhovať, vyzdvihli sme Annu a vybrali sa na Štiavnicu. Otec si opäť okukol terén na lyžovačku. Tento výstup bol sprevádzaný neopísateľne krásnym, priam krvavým, západom slnka. Cestou nadol sme sa niekoľkokrát zastavili, aby sme si tento obraz uložili do srdca. Totálny pokoj, zima, sneh a parááádny terén na lyžovanie (išli sme ľavou stranou, bližšie k Jánskej doline). Hlad sme zahnali na Štefáničke, oslávili a ráno sa zobudili do jasného až gýčového rána. Všetci spoločne (my na lyžiach, Michal s mamkou peši) sme sa vybrali na Ďumbier. Obloha modrá, výhľady ďaleké, majestátnosť hôr, zima. Nejaké tie fotečky na vrchole. Nadol sme sa vybrali Vlčím žľabom a jeho okolím 🙂 . Občas to bola úplná paráda, občas škrupina. Samotný žľab bol rozjazdený, no do neho sme vošli len v úplnom spodku. Hlava vyvetraná, srdce pokojné, premenené. Vďaka!
Veľmi krásne fotky… 😉
veľmi pekné fotky, pôsobivé… a veľmi krásne miesta, šťastní to ľudia, čo sa takto túlajú po horách 🙂
No, nádhera. Inšpiratívne 😉