Na Štefáničke
Keďže sa ešte dalo uniknúť z povinností, rozhodli sme sa pre ticho Štefáničky. Anna, otče a ja sme zaparkovali auto na temer prázdnom parkovisku na Trangoške. Otec s nami chvíľu držal partiu, no potom pridal a zanechal nás na chvoste. Padajúci sneh utíchal. Zamračené, temer sami/é v tichu. Otec vyšiel nahor, spustil sa nadol a stretli sme sa na chate. Dobrá večera, dobrá partia… tažká pohoda. Ráno sme sa vybrali nahor. Podmienky neboli úúúplne ideálne (nesvietilo slnko), no boli parádne. Nefúkal vietor, otvárajúca sa hmla vytvárala super výhľady, sneh ideálny. Vyšli sme ku Kozej kope a keďže bola tá hmla, otočili sme to nadol. Niektorých neposlúchala hlava, no ja budem mať ešte dlho ten pocit, keď zavriem oči, tak lyžujem znovu! Škoda, že sa už nedalo otočiť, aby sme to mohli zlyžovať ešte raz 😉 Ďakujem…
