Rifugio Serristori
Článok je parafrázou článku z Vetroplach magazínu, ktorý sa stal pre nás počas
nášho výletu v Ortlerských alpách “kultovým” 
http://ortlerske-alpy.vetroplachmagazin.sk/via-ferrata-na-tschenglser-hochwand-3373m-60?strana=3
L’Angelo Piccolo
Alebo: ako sa míňajú ferraty v Suldene.
Sulden, leto 2013
Sedím na krátkej pokosenej trávičke pri potoku v campe Balderhof a vychutnávam si teplé lúče júlového slnka. Čakám na Annu, Maťka, Stanku a otecka Martinka, bystrického borca, ktorý je známy svojimi rýchlymi akciami v horách. Aj preto asi veľmi ťažko zháňa rovnocenného parťáka a tak chodí väčšinou sám (alebo sa obetuje, zníži tempo a vezme aj nás).
Spoznali sme sa v UPC v BB, kde momentálne prebýva. Stretáva sa tam početná komunita študentov v Banskej Bystrici. Celý rok sme pri vínku rozprávali o tom, že musíme spolu niekde vybehnúť a teraz v júli sa konečne naskytla šanca. Nedá mi nespomenúť, že o.Martin v UPC v lete moc nepracuje, na polievanie kvetín a paradajok si zamestnáva niekoľko ochotných priateľov. A ako sám hovorí: “ V lete mám konečne viac času na hory a vybehnem pár krát na Ďumbier a pod. Tieto vlastnosti sú u bežných ľudí zriedkavé a aj preto sa teším na jeho dnešnú spoločnosť.
Nečakám dlho (o tomto by sa dalo polemizovať) a skupina je pripravená. Odgrgujúc si po dobrých raňajkách a popradskej kávičke hovorí: na začiatku len pomaly! Má síce oblečené kvalitné nohavice, ale zipsy na nich už nedržia stopercentne. Jeho ďalšiu výstroj netvoria ani paličky, len malý batôžtek s vodou, sedákom a mačkami. Začíname šlapať popri potôčiku smerom na Serristori v doline Zaytal. Naším cieľom je L’Angelo Piccolo.
Tempo určuje o.Martin a zodpovedá jeho výstroji… Cca 800 výškových metrov na chatu zdolávame v čase pod dve hodiny :). Zastávka je neodmysliteľná, pozýva nás na krátky oddych na lavičke. Zvyčajne na chate pracujú jeho dobrí priatelia, tu si ich musí ešte nájsť. Prestávku sme privítali, lebo sa začínali prejavovať následky jeho pekelného tempa.
Využili sme situáciu a znova sa ho spýtali na predpoveď počasia. “Počasie je dobré, ideme ďalej! Dnes pôjdeme na L’Angelo Piccolo, tam kdesi je jeho vrchol. Najprv musíme do sedla a vyskúšame ísť po skalách nahor. “
Toľko otčeho slová a mne nezostáva nič iné len dodať, že jeho intuícia v horách býva po väčšine správna.
Pod sedlom je jeden pekný úsek. Dávam si pozor na skaly, idem pomaly. Som príjemne prekvapená. Zdola to vyzeralo horšie. Pekné sedlo. Nevieme nájsť chodník prichádzajúci z opačnej strany. Idem opatrne, nechcem zaostať. Na fotenie nemám čas. V závere však zbadám otčeho, ako ide na vrchol za nejakým turistom. Rýchlo vytiahnem foťák a podám mu ho, nech fotí. Zisťujeme, že sme na hrbe L’Angela Piccola a jeho hlavný vrchol máme na dohľad. Pre nepriazeň počasia sa rozhodujeme pre zostup.
Po krátkej pauze sa vydávame na cestu späť. Najprv ľadovec a potom sa prepletáme dolinou a niektorí aj ledva prepletajú nohami. Značeným chodníčkom sa dostaneme späť k autu. Dáme si z modrej fľaše, aby sme sa vyhli ďalším story a vraciame sa späť do campu. A večer zistíme, že sme tesne minuli ferratu na Tschenglser Hochwand (3373m, ktorá mala byť zajtrajším cieľom) Ešte sa tu musíme vrátiť.
POLOHA: Taliansko, provincia Južné Tirolsko, Ortlerské Alpy.
PRÍSTUP: Zo Slovenska je najlepší prístup po diaľnici cez Innsbruck, v Landecku odbočiť na Reschenpass, zísť dole do údolia Vinschgau a v Prade odbočiť smer passo Stelvio (Stilfserjoch), v dedinke Gomagoj odbočiť smer Sulden.
ČAS: Dve hodiny normálnym tempom na chatu a potom ešte raz dve hodiny na vrchol. Zostup peši až do Suldenu 2-3 hod.
PREVÝŠENIE: Zo Suldenu na vrchol L’Angelo Piccolo je prevýšenie cca: 1400 metrov.
OBTIAŽNOSŤ: Ľahká, len treba trafiť ten správny vrchol.
VÝSTROJ: Sedačka, mačky.
MAPA: Tabacco 08, Kompass
Pohľad z doliny Zai (Valle di Zai)
