Chopok
Trvalo to dlhšie, ako sme chceli, ale nakoniec sme sa úspešne zozbierali v toto nedeľné ráno do Chrústika a vyrazili do hôr. Auto sme odparkovali „na starom dobrom“ miestečku pod Srdiečkom. Otec vyrazil nahor ako prvý, ja s Annou v tesnom závese 🙂 , Ičo mal ešte iné neodkladné povinnosti. Keď ich vybavil, krajšiu časť tímu 😉 obehol ako šíp.
Otec na Kosodrevine zhodnotil, že najlepšia výstupová trasa, vzhľadom na veľké množstvo lyžiarov, bude starou zjazdovkou na Konské medzi Širokým sedlom a Chopkom. Opustili sme teda frekventované úseky a odbočili to ticha. Temer sami. Prekrásne výhľady. Inverzia. Srdce len tak podskakovalo od radosti. Napádali mi slová piesne „Zem sa chveje, vrchy kričia len o Tebe, slnko žiari, more hučí len o Tebe…“
S Annou sme nasledovali otčeho a Ičove šľapaje, ktoré sme opustili na Konskom. Oni išli zjavne cez Chopok po hrebeni na chatu, zatiaľ čo my sme sa vydali na Kamienku popri tyčiach. V Kamienke nám už mužná časť tímu držala miesto. Ohriali sme sa, zjedli chlebík s láskou pripravovaný, otče s Ičom nám ukázali fotku z vrcholu (bola na nich nejaká slečna 🙂 ) a následne sme sa zapojili do davu lyžujúcich nadol… V Chrústovi nás Anna pohostila fajnými vlastnoručne pečenými osými hniezdami. A už len cesta domov, síce bez vody v ostrekovačoch, ale s vďačnosťou v srdci sme v zdraví dorazili spať do pochmúrnej Bystrice.
Ešte by sa patrilo doplniť ako poctivo sme sa na nedeľu pripravovali oM s Annou a Barborkou drali bežeckú obuv na Suchom vrchu a my s Čill sme premiérovo v sezóne opáčili Šachtičky.
A v nedeľu večer sme v rozšírenej zostave s Majkou a Michalom regenerovali po sv. omši s enrgetickou tyčinkou (klobáskou od Michala) a proteínmi z otčeho tlačenky doplnenými ružovým vínnym energetickým nápojom, až mi je ľúto, že v nedeľu v UPC sv. omša nebude. Či?
Nuž, túto nedeľu už v UPC sv. omša nebude, keďže Vianoce ťahajú viac domov a to je dobre…
Aj keď musím priznať, že na nedeľné večerné spoločné posedenie sa vždy teším a som rád, že sa stretávame 🙂