Bystrá
Chodím ako káčer, oči mám ledva otvorné, ale ešte sa s Vami podelím so zážitkami 🙂 . oM prišiel z pracovnej cesty v Poprade nažhavený na hory vyšších nadmorských výšok. Naše plány však skrížila totálna obsadenosť všetkých tatranských chát. Tak sme hľadali alternatívy. Ani jeden z nás nemal odfajfknutý najvyšší vrchol Západných Tatier – Bystrú. Ráno sme vyštartovali približne pred ôsmou z parkoviska v Račkovej doline. Výstroj sme zvolili bežeckú. Pod Bystrú vedie dlhánska dolina – kým sa niečo začne diať, tak sa naozaj nič nedeje. Išli sme naľahko. V týchto prechodných obdobiach je otázka oblečenia veľmi zapeklitá. Napriek svietiacemu slniečku nám teplomer v aute ráno ukázal 1 stupeň. A to je pri mokrom chrbáte problém. Prezliekať sa každú hodinu sa tiež nedá. Vyrazili sme teda z parkoviska Úzkou dolinkou, následne sme pokračovali Račkovou a Gáborovou dolinou, a až pod Bystré sedlo (1946m), sme postupovali poklusom. Borci v pokluse vytrvali až na vrchol, ja som prešla do kroku a na moje počudovanie, v celkom slušnom čase dorazila na vrchol. Stihla som aj konverzáciu s kamzíkmi, ktoré ani tu neboli dostatočne poučené o tom, že divé zviera má byť plaché. Z Bystrej (2248m) sme zostúpili opäť do Bystrého sedla (1946m), ale tentokrát sme zamierili do Gáborovho sedla (1938m). Tam nás čakal ešte jeden kopčok – Klin (2173m). Na zostupe sme si ešte obzreli plesá v Račkovej doline. Cesta k autu už bola utrpenie, lebo bola dlha dlha dlha, ale zážitok nádherný.
