Chata pod Borišovom
Chceli sme ísť na Ľadový štít, no predpoveď počasia zmenila naše plány. Najlepšia predpoveď bola tu, v okolí Banskej Bystrice, a tak sme sa opäť vydali do Veľkej Fatry. Auto sme zaparkovali vo Vyšnej Revúcej. Môj procesor sa nechcel naštartovať, a preto bolo prvých 10km pre mňa ťažkých. Lopušnou dolinou na Chyžky som hľadala miesta, kde by sa dalo hlavu skloniť. Otec mi doprial oddych na Chyžkách (1340m), kde sme stretli prvých turistov (okrem 2 lesných pracovníčok), kedy som si konečne mohla všimnúť tú nádheru, kadiaľ bežíme. Ovečky, pláne, pokoj, hmla, vietor.
Vybrali sme sa traverzom na Chatu pod Borišovom (1260m). Oddych a nealko pivko na chate konečne naštartovali môj procesor. No nie natoľko, že by sme išli na Borišov 🙂 . I keď počasie sa výrazne zlepšilo. Zbehli sme modro značeným chodníkom do ústia Borišovskej doliny, pokračovali cca 2km nadol Necpalskou dolinou, kým sme neprišli k smerovníku Balcierovo (820m), kde sme odbočili na Koniarky (1400m). Cestu nám zahatal pavúk s parádnou pavučinou! Keďže klesanie nadol bolo výrazné, bolo mi jasné, že nás čaká čosi podobné nahor. Otec ma opantal rečami, že len 300 výškových metrov. Ale výstup to bol krásny. Nikde nikoho, otčeho som veľmi občasne zahliadla (keď sa rozhodol ma počkať), zeleň, potôčik, pláne, skaly a zas pláne, lúky, stromy. Fučala som síce ako lokomotíva, ale vtáčiky sa nenechali rušiť. Pri salaši Mandolína, ktorý sme okukli zvonku i zvnútra, som si vychutnávala prekrásne okolie plnými dúškami. A v podstate sme boli len niekoľko metrov od chodníka. Otca sa pýtam: „Toto bolo akože 300 výškových metrov?“ oM: „Nie, nie. Potom som si uvedomil, že som to zle prepočítal!!!“ Čo na to povedať. Zamyslela som sa nad tým, či táto matematická chyba bola len chybou alebo úmyslom.
Od návštevy salaša moju hlavu nechceli opustiť dva riadky z piesne Adama Ďuricu: „Len ty, ja a mandolína
Možno ešte kvapka vína…“ Vystúpali sme k smerovníku na Koniarky (1377m). Otec by najradšej išiel i na Ostredok, i na Ploskú alebo… No otcovsky sa prispôsobil mojím možnostiam a krížom cez lúky (identifikujúc chočský príkrov) sme zbehli pod Chyžky a našou výstupovou trasou, Zelenou alebo aj Lopušnou dolinou, sme išli i nadol. V skratke sa dá tento deň zhodniť asi takto: Prvých 10km mi bolo špatne, druhých 10km som nevládala 🙂 . Ale i tak to bolo naozaj prekrásne a čarovné, ďakujem!
Štatistiky:
Dĺžka trasy – cca 24km
Najnižší bod – 725m
Najvyšší bod – 1393m
Stúpanie – 1228m
Klesanie – 1240m
