Meďodoly
Naskytol sa voľný čas a oM vymyslel, že by sme mohli vyraziť trošku do tých našich krásnych Tatier. Zadné Meďodoly, pre mňa spomienka na obdobie práce pre LESY SR, sú najsevernejšou odnožou Javorovej doliny – hraničnej doliny medzi Belianskymi a Vysokými Tatrami. Dolinou preteká Meďodolský potok, v dolnej časti cez skalnú úžľabinu nazývanú Bránka. Geologicky patria Zadné Meďodoly už k Belianskym Tatrám. Doline dominujú Muráň (1890m), Havran (2152m) a Ždiarska vidla (2142m). Ako naznačuje názov, v Zadných Meďodoloch sa v uplynulých storočiach bezúspešne baníčilo – ťažilo sa uhlie a meď.
Ráno sme zaparkovali Chrústa v Tatranskej Javorine (1000m) a vydali sa najprv asfaltkou a následne veľmi príjemným chodníčkom do Kopského sedla (1780m). Počasie bolo fajnové, ľudí temer vôbec, pokoj, vetrík, kopce a trpezlivý otec Martin. V sedle som si rozprávkovú nádheru vychutnala plnými dúškami a vydali sme sa na cestu nadol k Veľkému Bielemu plesu (kde kedysi stála Kežmarská chata) do Doliny Siedmich prameňov. Ľudí trošku pribudlo, hlavne od chaty Plesnivec, no i tak to bola nádhera (až na jeden pád 🙂 ). Do Tatranskej Kotliny sme dobehli po cca. 4 hod, posilnili sa a autobusom sa odviezli k autu. Naozaj SUPER!
