Svartavatnet
Bežiac na Trolltungu, keď som nabrala dych, oznámila som otčemu, že ja po tomto výkone už naozaj nikam nepôjdem. Samozrejme, že už večer to vyzeralo inak. “Bude to len oddychová prechádzočka!” Prekrásne sobotné ráno nás vytiahlo z postele. Po raňajkách nás Roman odviezol na východzí bod našej trasy. Z Jondalu sme vyrazili smerom na ľadovec, tentokrát nebola cesta v hmle. Zaliata slnkom nám ukazovala svoje krásy. Zastavili sme na parkovisku na Hestadalen. Urobili úvodné fotečky pri smerovníku s naším cieľom – Breitsete.
Niekoľko krokov nahor a ocitli sme sa v neopísateľne krásnej prírode. Očarujúca, jemná, blízka. Jazierka, sneh, ovce. Drsná časť prírody bola akosi vzdialená. Fotiť sa dalo neustále. Náš chodník sa tiahol údolím, okrajom jazera Svartavatnet. “Pobehneme, dobre?” (Na margo slova prechádzočka 🙂 ) Pri ďalšom jazere sme prišli k osamotenej chatke s výnimočnou latrínou (z okna bol krásny výhľad). Prešli sme cez lávku a jazerá boli po našej pravej strane. Otec sa rozplýval nad všadeprítomnou nádherou, moje komentáre boli väčšinou au a wau. Nohy boleli. Stúpali sme do sedla, krátko sa posilnili a zostúpili sme k jazeru Grytingsvatnet. Čistá voda, ryby, pokoj. Nestretli sme nikoho. Všetko naokolo sme s každým nádychom absorbovali ako vyschnuté špongie. Božia nádhera! Pri jazere začala naša trasa klesať nadol prekrásnym chodníkom popri vodopáde, potoku obkolesený brezami, zeleňou. Nohy už ani trochu neposlúchali. Nekoordinovane sa zapletali a rozpletali. Po približne 3 hodinách a 9 km sme dorazili do Breisete. Stopli sme pani z Nórska (dobre, stopol ju oM bo ja som sa hanbila 😉 ), ktorá nás zviezla autom až do Jondalu. Vďaka!
Štatistika:
Čas – cca 3h
Dĺžka trasy – cca 9km
Stúpanie – 246m
Klesanie – 644m
Najvyšší bod – 933m
Najnižší bod – 439m
Po prečítaní vašich zážitkov som si aj ja povedala wau a au 😉 Paradzina