Turistický klub UPC Banská Bystrica

Folgefonna

Národný park Folgefonna vznikol v roku 2005 a patrí k 42 národným parkom v Nórsku. Pod týmto názvom si môžeme predstaviť množstvo ľadovcových jazier, padajúce vodopády, divoké údolia plné zurčiacich riek a pritekajúcich potôčikov, malebné letné pasienky popretkávané kvetenou a rašeliniskami. Avšak srdcom národného parku je predovšetkým ľadovec Folgefonna, podľa ktorého je pomenovaný aj samotný park. Je to najjužnejší nórsky ľadovec a so svojou rozlohou 207km² a maximálnou hrúbkou ľadu 375m je tretí najväčší nórsky pevninský ľadovec. V skutočnosti ide o tri plošinové ľadovce v regióne Hardanger a severný z nich Nordre Folgefonna s rozlohou 26km² prináša ponuku letného lyžovania, ale aj možnosť dosiahnúť najvyšší bod samotného ľadovca, teda vrchol Folgefonna (1644m). Aj keď o vrchole sa dá len ťažko polemizovať, keďže po výstupe na masív ľadovca sa ponúka len nesmierná ľadová pláň. 

Po výstupe na Vikanuten sme mali, aj vzhľadom na predpoveď počasia, naplánovanú už tradičnú  lyžovačku v letnom lyžiarskom stredisku Fonna Sommarskisenter a keďže nás až tak nebaví celý deň sa krútiť dokola, aj keď v nádhernom prostredí a skákať ako freestyleri sme si netrúfli 🙂 , tak sme si naplánovali okúsiť na pásoch ľadovcovú rozľahlú pláň a dosiahnúť spomínaný top bod ľadovca.

V Jondále ráno bolo priam hnusne zatiahnuté s mrholením na vlásku. Nič sa nám nechcelo, ani len vyliezť z postele, nie to ešte lyžovať. Nakoniec sme sa prekonali a v hmle s viditeľnosťou cca 3m sme vyrazili cestou širokou viac-menej 2m a rýchlosťou 10km/h na ľadovec.  Oplatilo sa a odmenila nás nádherná inverzná príroda, príjemná lyžovačka podobná jarnému firnu, ako aj poobedný pohyb ľadovcom s pásami na lyžiach tam a takmer aj späť, aby sme sa odfotili na zástavkou označenom vrchole ľadovca.

Štatistika:
Čas – 1,35h (od konca vlekov na vrchol a späť až na parkovisko)
Dĺžka trasy – cca 8km (od začiatku vlekov)
Stúpanie aj klesanie – cca 430m
Najvyšší bod – 1644m