Lysefjord
Po dvoch rokoch opäť v Nórsku. Čakali nás viac-menej už známe, ale stále krásne, destinácie. Po vylodení v Kristiansand sme sa 245 km dlhým údolím rieky Oltra (ide o najväčšiu rieku v júžnom Nórsku, ktorá so svojou dĺžkou a priemerným prietokom vody 150 m3/s je ôsmou najväčšou riekou v Nórsku) presúvali k mestečku Rysstad a odtiaľ nádhernou náhornou cestou Suleskarvegen k pohoriu Kjerag a k turistami navštevovanej prírodnej atrakcii Kjeragbolten. Zaseknutej, zhruba 5m3 veľkej, oblej skale, ktorá vysí približne 984m nad Lysefjordom v blízkosti mestečka Lysebotn. Neďaleko spomínaného zaseknutého kameňa v pohorí Kjerag sa nachádza rovnomenný vrchol Kjerag, ktorý so svojou nadmorskou výškou 1110m je najvyšším vrcholom pohoria. Jeho strmé steny padajúce k Lysefjordu sú vyhľadávanou destináciou base-jumpingu. V roku 1994 tu bol zaregistrovaný Stein Edvartsenom prvý oficiálny zoskok a odvtedy ich je zaregistrovaných vyše 42000.
Po noci v blízkosti jazera Øyarvatn sme sa s opatrnosťou presúvali na parkovisko Øygardsstølen nad obcou Lysebotn. Dôvodom bol výrazne zhoršený stav Barborkinho žalúdka a tak chtiac-nechtiac značkovala cestu takmer na každej tretej zákrute. Po dosiahnutí Øygardsstølen bolo jasné, že ostane strážiť auto. Roman s Vierkou síce odhodlane vykročili smerom k zaseknutému šutru, no už začiatok prvého z troch stupákov ukázal, že pôjdu len to, na čo majú svojím tempom. Tak som nakoniec vykročil ďalej sám. Keďže som vedel, čo ma čaká, zvolil som svižné tempo, popredbiehal ľudí a k skale som dorazil medzi prvými. Poprosil som o pomoc s fotením jednu Poľku a asi ako jediný z prítomných som vstúpil na skalu. Ostatní akosi nenabrali odvahu. Potom som sa presunul k výhliadke Nesatind, ktorú veľmi odporúčam. Z nej ako aj z jej okolia vidieť majestátne steny spadajúce z pohoria Kjerag k Lysenfjordu. Tu som si spravil malú prestávku. S chlebíkom v ústach som obdivoval okolité krásy, keď zrazu počujem zvláštny svištiaci zvuk a vidím padať človeka dolu obrovským zrázom. Prešiel mi mráz po chrbte a uvoľnil sa, až keď som zbadal otvorený padák. Ešte nikdy som nevidel v reálii skákať basejumpera. Ale poviem vám, obdivujem ich, no nedal by som sa na to. Od 1994 tu bolo zaregistrovaných 11 smrteľných zoskokov. Po chvíli sa na zoskok odhodlal ďalší, toho som si už vychutnal a následne som sa ja vybral miesto zoskoku na zostup. Raz, dva, tri, cez tri vŕšky, opäť som poobiehal ľudí, v blízkosti parkoviska aj Romana s Vierkou a po zozbieraní celej posádky sme vyrazili späť do Rysstad a následne cez Haukeli do Jondalu.
Štatistika:
Čas – cca 3h
Dĺžka trasy – cca 10,5km
Stúpanie aj klesanie – cca 710m
Najvyšší bod – 1023m
Najnižší bod – 647m
