Ráno sme vstávali skoro, aby sme odviezli Braňa na letisko do Bergenu. Poobdivovali sme krásy tohto prístavného mesta s nádhernými drevenými domčekami, nórsku prírodu po ceste a vrátili sa spať do Jondalu. Keďže otče mal málo pohybu, vybrali sme sa na zábehovú (pre mňa, keďže som včera s úctou pokľakala do nórskej prírody a zanechávala značky slovenského žalúdka) túričku na Vikanuten (hneď tu za penziónom). Pamätala som si, že sme tam pred 2 rokmi boli, a že tam bolo mokro, a že to trvalo celkom dlho. Toho roku je mimoriadne teplo, tak sme sa vybrali naľahko v bežeckých topánkach. Opačne, ako pred 2 rokmi. Za bráničkou sme odbočili doprava a začali stúpať. Na Vikanuten sme vyšli za viac ako 2 hodiny. Jazyk som mala omotaný okolo pása a snívala som o pive. Sucho, horúco, žiadne ovce (teda za celý čas sme stretli 2!!! a aj 2 ľudí 🙂 ). Pokoj, nádhera, prekrásne výhľady (občas som vládala zdvihnúť hlavu) na fjord i ľadovec, hore pofúkol príjemný vetrík. Na vrchole sme sa zdržali krátko. Vybrali sme sa na cestu nadol. Ovlažili sa v jazierku, čo dodalo nové sily, fotili a fotili a zbehli to cez Fjellstsølen nadol. Mokrade a potôčiky, ktorým sme sa vyhýbali pred 2 rokmi, vyschli, zmizli. Ale i tak to bol očarujúci výlet. A večeru sme stihli 😉 Vďaka…
Štatistika:
Čas – cca 4h (aj s ovlažením v jazierku)
Dĺžka trasy – cca 9,5km
Najvyšší bod – 1078m
Najnižší bod – 10m