Stretli sme sa v UPC a vyrážali do nášho cieľa, Štiavnické vrchy – Sitno (1 009 mnm), s neodmysliteľným meškaním. Všetky štyri autá sme odparkovali v obci Počúvadlianske Jazero. Našťastie sme začali vystupovať relatívne skoro, čiže cestou nahor sme nestretli veľké množstvo turistov. Otče nám idúc nahor vyzradil zaujímavosti o tejto údajnej kolíske európskej turistiky v stredných polohách.
Odfotili sme sa na kamenných troskách. Niektorí sa štverali po skalách, niektorí si posedeli, niektorí popozerali rozhľadňu, niektorí pohľadali kešky, niekto si dal tresku a iní to prekecali. Prišiel aj asi storočný ujo o dvoch paliciach. Nezveličujem! Cestou nadol to vyzeralo akoby sme sa zázračne presunuli na Václavák. Ešte sme sa zastavili na kofolu a ponáhľali sme sa späť do Banskej Bystrice, keďže večer bolo v UPC slávnostné Te Deum (a agapé) za účasti otca biskupa Mariána. Neviem opísať spiatočnú cestu ostatných, ale v našom aute boli iba baby. Takže to bola dámska jazda ako vyšitá s čisto dámskymi témami (:
Dobry clanok 🙂 len tak dalej