Chata pod Hrbom
Po dlhom váhaní sme sa predsa len vybrali na údajne max. hodinovú prechádzku na vrch Hrb (1 256 m), ktorý je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Ľubietovský Vepor a je vraj geografickým stredom Slovenska. Ono by vlastne tá prechádzka trvala max. hodinu, len sme nedobre zaparkovali, a tak trvala asi aj dve (značka 2:45hod.). Prvá časť cesty viedla po asfaltke, na ktorej neboli jamy. Čiže sme si prezreli skvelú trasu na bicykle. Ostatná časť cesty viedla po lesnej ceste alebo chodníku. Počasie bolo všelijaké, slnko, dážď a na vrchole aj krupy. Tak sme sa zhrbili na Hrbe pod stromy, trošku počkali, zapísali čosi do vrcholovej knihy, odfotili. Za dobrého počasia je možné zazrieť Kráľovu hoľu, my sme miestami cez to mlieko dovideli na chatu a Vepor. Pričom Hrb je vlastne severný vrchol masívu. Cestou naspäť bol otče veľký džentlmen, ktorý mi podával ruku, keďže na blate a mokrých skalách sa fajne šmýkalo. Snažili sme sa rozpoznať pôvodné horské lesné porasty (bukové jedliny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Na Chate pod Hrbom (1 087m) sme si dali polievku a pokračovali sme v ceste späť. Teda ešte bol otče označený za poštového doručovateľa (:, ale nakoniec pani prišla po nápovede na to, že to nie je poštár a spomenula si na vianočnú kázeň. Vďaka odvozu bola cesta do Ľubietovej o čosi kratšia. Deň sme zavŕšili balkónovou grilovačkou a zápasom Bayern Mníchov vs. Borussia Dortmund.
