Turistický klub UPC Banská Bystrica

Ploská

Po týždni opäť vo Veľkej Fatre, opäť vo Vyšnej Revúcej a opäť na Ploskej, dokonca dva krát. Ráno som vyzdvihol Iča a vzhľadom na predpoveď blížiacich sa arktických dní (celodenná teplota pod -10°C), nastala v aute diléma, z ktorej vzišlo, že z pôvodného plánu nízkotatranského hrebeňa z Čertovice na Štefáníčku a späť skúsime radšej niečo na Donovaloch. V podstate nám to bolo jedno, hlavne sme chceli vypadnúť von do prírody a samozrejme v tomto období na skialp… (Poznámka: Miesto termínu skialpinizmus si každý môže použiť, čo uzná za vhodné, či už skituring alebo speedturing… Podľa môjho názoru z toho niektorí robia veľkú vedu. Veď najčastejšie, ak niekam idem, skombinujem všetko dokopy – speed aj skituring, aby som nakoniec, ak to podmienky dovolia, mohol podniknúť niečo v náročných terénoch a vždy je to pre mňa skialpinizmus. Avšak nikdy nechcem mudrovanie a „moderné akožešpecifikovanie“ zameniť za to, že idem do prírody s pásami na lyžiach…) Ičo v závere dnešného dňa skonštatoval, že už patrí k tej generácii, ktorá keď chce niečo povedať, hovorí tak zo široka, až nakoniec zabudne podstatu toho, čo chcela povedať. Poďme „in media res“, aby sa to nakoniec, po predchádzajúcej vsuvke, nestalo aj mne… 🙂 Na Donovaloch sme trasu dňa podrobili ďalšiemu rozlišovaniu, až nakoniec po závažných faktoch, ako pokojná destinácia a minimum ľudí…, zvíťazila Chata pod Borišovom.

Ktosi veľmi riskoval 🙂

Po krátkej dobe sme už parkovali vo Vyšnej Revúcej (705m). Ranný mráz nás prinútil vyraziť rýchlym tempom smerom na Ploskú. V sedle pod Ploskou (1390m) už dulo, až to bolelo. Avšak nádherný zjazd prašanom z Ploskej (1532m) pod Šoproň (1370m), k salašom, ktoré nesú pomenovanie Sestričky (1225m), dal zabudnúť na všetku námahu a nepohodu. Nasledoval slnkom osvietený výšlap cez hrebeň Šoproňu k Chate pod Borišovom (1260m). Tu sme okrem prírody mali možnosť obdivovať šikovné značky upozorňujúce turistov, že ak si budú isté biologické potreby vykonávať v blízosti chaty, hrozí im veľké nebezpečie. Zjavne mnohí toto upozornenie nerešpektovali, no ako to dopadlo, ostáva neznáme… 🙂

Po čajíku sme opustili príjemné počasie v okolí chaty a cestou na Ploskú sa opäť ponorili do mrazivého arktického vetra. Z Ploskej (1532m) nás čakal zjazd k Chyžkám (1307m) a odtiaľ, vzhľadom na kvalitu snehu a zradnosť terénu, nasledovalo niečo, čo sa nedá nazvať lyžovaním, ale iba akýmsi relatívne bezpečným zídením na lyžiach do Zelenej (Lopušnej) doliny a Vyšnej Revúcej (705m). O relatívnej bezpečnosti by mala čo povedať moja lyžiarka, ktorá nezvládla snehom zaviaty asi metrový prepad. Po neplánovanom akrobatickom cviku, niečo medzi saltom a kotrmelcom, som konštatoval dve veci. Prvá – čo to ten Dynafit za tie peniaze vyrába, keď materiál povolí a relatívne nová lyžiarka sa zlomí… Druhá a myslím, že pravdivá – našťastie sa zlomila lyžiarka a nie noha…

Zdá sa, že cieľovú destináciu sme vybrali vhodne a myslím, že ani spomínané straty nezmenšili pozitívne dojmy z celého výletu… S prorokom Danielom môžem iba vyjadriť: „Velebte Pána, všetky jeho diela; chváľte a vyvyšujte ho naveky:“ (Dan 3,57)

Štatistika (podľa Suunto Ambit 3 Peak):
dĺžka trasy – 18,5km
stúpanie – 1354m
klesanie – 1381m