Turistický klub UPC Banská Bystrica

Čierny kameň

Kombinácia pekného počasia, začínajúcich jarných prázdnin a lavinovej trojky, koncentrujúcej lyžiarov na pár svahov nás presvedčila, že treba hľadať iné destinácie, ako Chopkovsko-Ďumbiersku oblasť. Voľba padla na Veľkú Fatru. Nášho šoféra Greenka sme ráno naložili na Donovaloch a odviezli sa do Vyšných Revúc. Po známej trase sme sa vydali smerom na Ploskú (1532m). V doline bolo -13°, ale po pár metroch nás už ohrievalo slniečko. No jak „my drsňáci“ hovoríme, úplne že „plech“  😉 . Pod sedlom Ploskej sa oM odpojil, že on si to ide ešte zlyžovať. Ja som sa za ten čas vytrepala hore aspoň raz a spolu sme zlyžovali na Chyžky (1340m). Podklad parádny, sneh sme si podpísali 🙂 .  Na Chyžkách sme bez dlhých rečí nahodili pásy a vybrali sa smerom na Ostredok, keďže poriadne fúkalo a dlhšie státie bolo nemožné. Našťastie za prvým „prehupom“ sa vietor utíšil a nachvíľu ešte vyšlo slniečko. Nastal čas luxusného obeda – gél a „energy“ tyčinka. Príjemný prechod cez Koniarky (všimnite si tie stromy!) my znova dodal silu, lebo, priznám sa, hľadiac z Chyžiek na Ostredok (1596m) my nebolo všetko jedno. Ten kopčisko vyzeral nesmierne mohutne a nesmierne ďaleko. Nakoniec sme boli hore ani som nevedela ako. oM zvolil trasu cez Suchý vrch (1550m) a ďalej rebrom na Ostredok. Tak som si už aj ja „odfajkla“ tento najvyšší bod Veľkej Fatry. Z Ostredku nás už čakalo len niekoľko prehupov na Krížnu (1574m), prevyšenie už len minimálne, no pre mňa to bol jednoznačne najťažší úsek cesty.  Niečo robili nohy, niečo ľadový vietor. Šťastlivo sa nám podarilo po rozbrázdenej zjazdovke zlyžovať do Tureckej (v teen deň tam asi boli všetci, čo neboli na Ďumbieri). No ale musím povedať, že som na seba mega hrdá, že som to dala. Vďaka oM, že si ma zobral.

Štatistika (podľa Suunto Ambit 3 Peak):
dĺžka trasy – 19,9km
stúpanie – 1613m
klesanie – 1757m