Krížna zo Zvolena
Tradičnú sobotu – nákup, venčenie, raňajky – narušila moja sms oM: „Ahoj, nechystáš sa na kopec?“, po rýchlom telefonáte oM otáča tátoša a z Uľanky trieli na Slnečnú, kde ja zatiaľ v strese a s pomocou Milotky balím potrebné veci (do Dynafitu RC 20 s dvomi dierkami po minulotýždňovom nosení lyží na batohu – slza v kútiku oka) na štart do Liptovských Revúc.
Na Donovaloch pod Zorničkou priberáme dvojku bez kormidelníka (Greenovcov) a svištíme dole kopcom do Revúc. V cieľovej destinácii nás víta osirelé a ľudoprázdne lyžiarske stredisko, s dvomi parádnymi vlekmi, ktoré márne čakajú návštevníkov. Po tenučkej vrstve snehu začíname výšľap štrikujúc pomedzi trsy trávy, ale za dôveru nás čakala odmena. Už na konci vlekov sa pokrývka prudko zmenila, snehu rapídne pribudlo a na tvrdom podklade cca 10cm skoro prašanu. S otcom hneď testujeme jeho kvalitu vo výšľape na Končitú (1248m), kde nás víta novopostavený kríž Stvoriteľovi (rok 2014, vďační turisti z Liptovských Revúc) a parádny zjazd ku Greenovcom na výstupový chodník na hrebeň.
Nádhernou prírodou pomedzi zasnežené stromy dosahujeme Malý Zvolen (1372m) a po stretnutí prvého človeka na trase už prášime dole nepolyžovaným svahom na severovýchod smerom ku Korytnickej doline, až ku pramienku. Pod vplyvom pofukujúceho vetra nasleduje rýchly návrat k vrcholu, a po prezlečení a zateplení šviháme smer Zvolen (1403m). Kulisu presunu po zafúkanom hrebeni so slušnou podporou vetra nám robí Prašivá (1652m) s Kozím chrbtom (1330m) vľavo a pani Krížna (1574m) s Ostredkom (1596m) a Ploskou (1532m) na druhej strane, takže pomaly ani nevieš kam skôr „hľadieť“.
Podanie rúk na Zvolene (1403m) a presun na Novú Hoľu (1361m) nás vracia späť do reality preľudneného sveta. Zjazd Patočinami a následne zjazdovkou nás doviedol k poslušne čakajúcemu Yeti-mu, ktorý nás bezpečne vrátil späť do Revúc pre suzukáča.
Po opätovnom delení posádky na Greeni a My sa stretáme u nás v BB, kde po polievke, haluškách a fašiangových šiškách (s láskou pripravovaných 🙂 ) sme zavŕšili ďalší parádny deň s názvom „Mystika hôr“, a v mojej mape som si odškrtol ďalší biely bod.
Záver dňa prežíva každý so svojimi povinnosťami – oM degustáciou Peseckej Leanky so šoférom Barborkou, Green prácou a ja s Čilou v lokalite Stafordia lúka.
Technické údaje k trase:
za 3:01“56 sme prešli 9,80km
a nastúpali 1144m
(moja maximálka bola 38,9km/hod)
PS.: Vladko tešíme sa na Váš report zo služobno – zážitkového tripu u našich severných susedov a v Západných Tatrách
Horám zdar Ivan
Ičo, ty sa nezdáš s tými článkami, nejako si sa rozpísal… 🙂
Ale vďaka, len si to zachovaj.
Ináč, na to, ako je ten hrebeň známy, tak bol v tej snehovej pokrývke nesmierne očarujúci, priam rozprávkový. Skutočne pekný výlet.