Pod Líškou 1 380 m.n.m.
Po dlhej skialpinistickej prestávke sme sa rozhodli pre výstup na Krížnu, lepšie povedané smer Krížna – ako ďaleko zájdeme. Samozrejme, že sme po ceste vybavili množstvo telefonátov, prebrali všetky možné i nemožné témy a okrem iného (prírody, snehu, slnka a ticha) si všímali vracajúcich sa lyžiarov a ich štýly lyžovania. Taktiež výstupové techniky a spôsoby. Uzavrela to Anna: „Títo zjavne nemali výcvik s Leitnerom.“
Vďaka otčeho provokácii, že zájdeme najďalej po esíčko sme sa rozhodli napriek škrupine, ľadu a vetru pokračovať aspoň na Líšku. Porobili sme zopár fotiek a vydali sa napospas nedobrému terénu. Kombinácie boli rôzne – latrínová so stromčekovou, ale úspešne sme zlyžovali do cieľa. Spodok svahu bol už rozpustený až bez snehu. A teda sme aspoň na kúsku zanechali naše spomínané spôsoby lyžovania.
Na záver jeden citát z knihy Jeden výdych koňa o lákavom tichu snehovej krajiny: „Vločky a sneh – Zo štruktúry snehových vločiek vyplýva veľa pozoruhodných vlastností snehu. Na seba dopadajúce vločky sa väčšinou dotýkajú iba svojimi výbežkami a vytvárajú tak veľmi riedku štruktúru – deväťdesiat až deväťdesiatpäť percent čerstvej snehovej pokrývky tvorí vzduch. Tento vzduch sa však nemôže voľne pohybovať, bráni mu v tom labyrint ľadových kryštálikov. Jednou z vlastností takejto poréznej látky je vynikajúce pohlcovanie zvuku. Preto je zasnežená krajina taká tichá – väčšinu zvukov sneh pohltí.“
bravo baby ste ine amazonky ako vam to pristane
Ďakujeme 🙂 🙂