Klenovský Vepor
Aj tento Silvester sa konal už tradičný výstup na Klenovský Vepor (1338m) v rámci spoločne stráveného času na silvestrovsko-novoročnej chate v Sihle – Drábsku. Hoci nás na chate bolo viac než 30, na túru sa odhodlala len necelá tretina jej dočasného osadenstva – konkrétne išlo o 8-člennú výpravu na čele s otcom Martinom. Mnohých odradilo najmä prekvapivo veľa snehu, ktorý premenil krajinu na zimné kráľovstvo. Sneh sa vo všeobecnosti stretol s pozitívnymi ohlasmi (najmä z pohodlia a tepla chaty), no výstup nám rozhodne neuľahčil. Z pôvodne trojhodinovej túry sa stala túra štvorhodinová, keďže vychodený turistický chodník pochoval sneh, ktorý nám miestami siahal až po kolená. Pre absenciu cesty to mala osoba na čele výpravy najnáročnejšie, lebo ostatným pluhovala chodník a najmä v druhom úseku trasy sme mali k dispozícii len vyšľapané stopy. Napriek týmto nie úplne ideálnym turistickým podmienkam bola však túra skutočne magická. Ocitli sme sa totiž v objatí nedotknutej prírody, mĺkvo odpočívajúcej pod snehovou prikrývkou, ktorá vo mne vyvolávala dojem, že tadiaľ len pred chvíľou prešiel Mrázik. Navyše chýbajúci turistický chodník, vytváranie si vlastnej cesty, ktorá vždy nebola v súlade s turistickým značením, a samota našej výpravy po takmer celú dobu výstupu nepochybne imponovala dobrodružnému duchu každého z nás. Na základe týchto skutočností som mala pocit, že putujem na miesto, kde ľudská noha ešte nikdy nevkročila. Vďaka veselej nálade a kolektívnej podpore skupiny sme ani v tých najťažších úsekoch nestrácali odhodlanie a na vrchol sme sa dostali všetci (hoci na konci mal niekto namále J). Krátko po dvanástej hodine sme dosiahli vrchol, kde nás už aj s blčiacim ohňom čakali ľudia z okolitých dedín. Otec Martin odslúžil pre nás všetkých svätú omšu, načerpali sme energiu zo slaniny i sladkého, pokochali sa zamrznutou prírodou a vyrazili späť. Hoci nám spiatočná cesta odbúdala rýchlejšie, na chatu sme prišli až za tmy, zmorení a s jazierkami v topánkach. O príjemné zakončenie našej celodennej túry sa postarala skupinka na chate, ktorá nás čakala s horúcim punčom. Na záver môžem zhodnotiť, že to bol náročný, ale krásny výlet, ktorý ponúkal viaceré dych vyrážajúce prírodné scenérie, ako aj turisticky náročné úseky. Ale koniec koncov, ako lepšie prežiť posledný deň v roku, než spoznávať majestátnosť Boha v prírode?
Report: Alenka
