Révaiovská dolina
…aneb Ako som celý deň skúšala svätu trpezlivosť oM.
Takže ráno to trvalo celých 10 minút od telefonátu až po moju fyzickú prítomnosť na parkovisku. Prvý mínusový bod. 😉
Druhý mínusový bod som získala vďaka jednej mierne neštandardnej situácii, ktorá nastala cestou na Zajacovú. Sto metrov od parkoviska sme na neupravenej ceste dostali šmyk, ktorý nás bezmála zviezol do jarku pri ceste. oM sa začal nahlas zamýšľať, že kto z našej dvojice ide tlačiť auto a kto šoférovať. Ehm… No zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, stál uprostred lesa zázračný chlapík, ktorý nám to auto pomohol dostať opäť na cestu. Pre budúcnosť, asi je lepšie nechať auto nižšie…
Najvýraznejšiu bodovú stratu som však utrpela pri výstupe na chatu popri Snilovskom potoku. Scenérie boli nádherné, všade čerstvo napadaný sneh, stromy obalené snehom… Avšak tento romantický sneh mal schopnosť veľmi intenzívne utekať spod lyží a palíc. V kombinácii s mojím pracovným sedením na zadku od konca septembra, to vytváralo nie príliš optimálnu postupovú rýchlosť. oM si brúsil zuby na zlyžovanie Veľkého Kriváňa v prašane, no kým sme vyšli na chatu, sadol tam veľký biely oblak.
Samozrejmé, ani môj zjazd do Zajacovej nezodpovedal požadonému tempu a štýlu, ale zišli sme 😀
Do kroniky ešte treba poznamenať, že svätý Mikuláš dorazil na chatu pod Chlebom až dnes. Kto zaspieval a zarecitoval, dostal niečo dobré pod zub (nie nevyhnutne sladké…). Tak sme spievali a recitovali….
oM, ďakujem, si super!
