Ostrá
Sobotňajšie nádherné jesenné ráno babieho leta nás opäť vylákalo do prírody, do hôr samozrejme, ako inak 🙂 Tentokrát boli cieľom celodennej prechádzky (no dobre, poriadne náročnej túry 🙂 ) až dva krásne vrcholy malebného pohoria Veľkej Fatry – Ostrá (1 263m) a Tlstá (1 373m). Pred UPC sme v 11-člennej zostave nastúpili do našich áut, Chrústika a Suzuki o. Martina vo farbách Juventusu Turín 🙂 . Mysleli sme si, že prvou prekážkou budú strmé svahy Ostrej, ale nebolo to tak. Na Šturci sme chytili kosačku (Class Jaguar), ale po krátkom súboji s ňou sa našim obidvom autám podarilo dostať sa pred ňu (super o. Martin a Bajka! 🙂 ). Po niekoľkých červených na semaforoch sme sa dostali k pamätníku v obci Blatnica (505m), kde začínala naša túra. Prvé zahrievacie kilometre sme absolvovali Blatnickou dolinou po zelenej značke až k ústiu Juriášovej doliny (655m). Potom sme Juriášovou dolinou (no, dolina ako dolina, skôr strmina 🙂 ) pokračovali po žltej do poriadneho kopca. Drinu v náročnom stúpaní na vrchol Ostrej nám zmierňovali pohľady nádherne sfarbené lístie jesenných stromov, až kým sme sa nedostali k Zadnej Ostrej, odkiaľ už boli nádherné, takmer vrcholové výhľady. Určite najkrajšou a najzaujímavejšou časťou výstupu na Ostrú boli posledné desiatky metrov, kde sme sa štverali po skalných chodníkoch zabezpečených reťazami. Krásnym momentom bol prechod cez skalné okno tesne pod vrcholom. Okolo obeda sme dorazili na vrchol, odkiaľ bol prekrásny panoramatický výhľad na jesennú prírodu do všetkých strán. Trošku sme sa napapkali, urobili vrcholové fotky, pokochali sa výhľadmi. Štyria členovia na čele s o. Martinom kvôli povinnostiam už na Tlstú nepokračovali a vydali sa z Ostrej do Blatnice. Ostatní pokračovali na Tlstú. V dvoch skupinkách sme prišli okolo 14.30 na vrchol Tlstej. Po nejakom čase na vrchole sme si všimli niečo nezvyčajné – modrého jednorožca! A videli sme ho všetci, čo sme boli hore, aj naše fotoaparáty ho zachytili! 🙂 . Urobili sme opäť niekoľko vrcholových (aj akrobatických fotiek) a aby sme neprišli za tmy, vydali sme sa po modrej značke naspäť do Blatnice. Musíme priznať, že zostup bol už trochu náročný, ale napriek tomu sme ešte mali energiu na niekoľko gymnastických prvkov, zachytených na fotkách 🙂 . Pristavili sme pri krásnej jaskyni Mažarná. Odtiaľ sme sa už po nie dlhom zostupe dostali k ústiu Vápennej doliny a nasledoval úsek po asfaltovej ceste. Tesne pred našim ranným východiskovým bodom – pamätníkom v Blatnej sme sa ešte zastavili na Kofolu (v reáli bola bilancia takáto: kofola – 2x, zázvorový čaj – 5x, káva – 1x). Cesta späť nám už unaveným ubehla pri rozhovoroch rýchle a zrazu sme boli opäť pred UPC s ďalším nádherne prežitým dňom za nami 🙂
Report Pali
