Pravdepodobne každý pozná chvíle, kedy má všetkého dosť, a kedy sa mu zdá, že ho mnohé veci presahujú, a že v podstate ani na to nemá, že je tu zbytočný alebo či je vôbec na tom správnom mieste… Takéto a podobné debkárčiny sa mu vynárajú v hlave.
Aj mne sa už od včera mysľou preháňalo čosi podobné a do ničoho sa mi nechcelo. Decká dokonca pri pohľade na mňa usúdili, že som už dávno nebol v horách, a tak ma doslova vyhnali.
Ďakujem a som rád, že som poslúchol. Skutočne musím priznať, duša mi pookriala. 😉