Chata pod Borišovom

Konečne sa nám podarilo zas trošku opustiť naše brlôžky a ísť prespať na chatu. Zbalili sme veci, negatívne testy a vyrazili v piatokové popoludnie – smer Liptovské Revúce, kde sme zaparkovali Viktóriu a na Chatu pod Borišovom sme stúpali už po svojich (Anička, otče a ja). Zapadajúce slnko nám vytvorilo prenádherné obrazy. Ticho naokolo, pokoj. Ako keby to ani pravda nebola, toľká nádhera. Keby nebola taká zima, tak sa z Ploskej ani nepohneme 🙂 Dodržiavajúc všetky protiepidemiologické opatrenia sa nám podarilo ubytovať sa na chate už za tmy. V izbičke sme boli teda sami. Pohodička, paráda.

Po raňajkách sme sa naobliekali (večer nám bola zima) s úmyslom vyraziť na Krížnu. Hneď pred chatou sme vyzliekli vrstvu oblečenia, keďže slniečko začalo poriadne prihrievať. Traverzom Ploskej sme pobehli na Chyžky (1342m), Koniarky (1400m), Ostredok (1596m), Frčkov (1986m) až na Krížnu (1574m). Cesta ubiehala v pohode, tichu, samote (stretli sme úplné minimum ľudí), s krásnymi výhľadmi, len akosi rýchlo 🙂 Na Krížnej oddych, trošku jedla a pobrali sme sa do Rybovského sedla, na ktoré ja nemám až také dobré spomienky 🙂 Zabočili sme k prameňu, aby sme doplnili tekutiny. Spät na značku a pokračovali sme po hrebeni cez Repište (1239m) do Prašnického sedla. Cestal to bola priam malebná, len miestami boli popadané stromy a strácal sa nám chodník. Raz hore, raz dolu. Rovné stromy, lístie pod nohami. Prešli sme do Východného Prašnického sedla a odtiaľ nadol do doliny rieky Revúca, k horárni Hajabačka. Otče nás ešte zaviedol k Vodopádu v Zadkoch a odtiaľ už len k autu do Revúcej. Bola to na naozaj neopísateľne krásna dvojdňovka v horách, pokoj prenikal do srdca, do myšlienok.

barborka
barborka on november - 17 - 2020
kategória: Naše akcie, Nezaradené
Značky:

Comments are closed.