Archív pre kategóriu ‘Naše akcie’

Sivý vrch

Sivý vrch je asi kopcom tohto roka. Teda aspoň pre mňa. Vrámci augustového putovania po horách som si opäť vybral dvojdňovku v Západných Tatrách a opäť bol v nej zahrnutý aj spomínaný vrch. Doteraz som naň vždy vystupoval po červenej od Hút, trasou, ktorá je charakteristická malebným „skalnatým mestečkom“. Tentokrát som si zvolil na výstup liptovskú stranu so štartom aj cieľom v Bobrovckej Vápenici. Pre tento okruh ma inšpiroval Jožko, brat v kňazstve, ktorého sme asi pred mesiacom stretli práve na vrchole Sivého vrchu. Okrem toho som si už dávnejšie vravel, že v tejto časti Západných Tatier som ešte nebol a vôbec ju nepoznám.

V stredu, už za tmy, som zaparkoval transportéra s karavánovou výbavou na parkovisku Bobroveckej Vápenice. Pri poháriku som ešte preštudoval trasu a vzdal Bohu vďaku za prežitý deň. Ráno okolo ôsmej som už zahrieval svaly k ústiu Jaloveckej doliny. Ranný chlad, lesná zeleň, machy, potôčik, tiene stromov a ja celkom sám… Pomerne mierne stúpanie, pohodový trail… Užíval som som si to 🙂 Po odbočení do Bobroveckej doliny sa chodník trochu zúžil a v niektorých úsekoch pribudli skaly, takže som musel primerane tomu prisbôsobiť aj tempo, no všetko išlo vo veľkej pohode. Zhruba na hranici lesa a kosodreviny som obehol mladý turistický pár a zase sám. Slnkom ožiarené Bobrovecké plesá a horské lúky ponúkali nádherné scenérie, ktoré pripomínali divočinu a minimálny zásah človeka. Obzeral som sa, fotil, užíval si to… Ani sa mi nechcelo pokračovať do Sedla Pálenica.

Hlavou sa mi prevaľovali rôzne plány. Chcel som ísť všade… „Vybehnem na Brestovú a Salatín a pozriem Hlbokú dolinu a Parichvost“, uvažoval som. Nakoniec som si povedal: „Plán bol Bobroveckou dolinou na Sivý vrch a cez Červenec dole, tak to zachovaj. Na druhú stranu sa pozrieš inokedy!“ 🙂 A tak som ostal verný plánu.

Na Sivom vrchu boli dve ženy a pes, no akurát začali zostupovať. Zažil som na tomto vrchole to, čo sa mi tu ešte nestalo. Bol som tu úplne sám… Sedel som na slnkom vyhriatej skale, konzumoval nejakú poživeň, sušil tričko a v srdci zaznievala modlitba chvály. 

Po asi pól hodine som pokračoval na Ostrú. Nohy trochu stvrdli, no čoskoro sa opäť dostali do pracovného tempa. V okolí Veľkej kopy som stretol kochajúcich sa turistov, otca s „tínedžerkou“… Zdalo sa, že sa kochá iba otec a dcéra opodiaľ indiferentne postáva, no možno som situáciu zle vyhodnotil 🙂 Vraj som prvý človek ktorého stretli. Prehodili sme pár slóv, popriali si všetko dobré a pokračovali každý svojím smerom.

Ďalšia debata bola s chatárom pri Chate pod Náružím. Potvrdil, že Bobrovecká dolina si zachovala svoju divokosť a v tom je jej čaro. Na zostupe okolo Mnícha na Bobroveckú Vápenicu už ľudí pribúdalo a to bolo dobre… Veď nech sa idú aspoň trochu, každý podľa svojich schopností, dotknúť prírody, ktorá v sebe nesie kód Stvoriteľa. Ja som si už tento dotyk niesol a príjemne hrial pri srdci.

 

 

oM
oM on august - 24 - 2024
ketegória: Naše akcie
Značky:

Revúcka dolina

Po povinnostiach, ktoré prináša pracovný deň v závere týždňa sme zbalili veci a vybrali sa ponaťahovať trochu šľachy i kosti na ferratu Dve veže do Nižnej Revúcej. Na druhý deň boli hlásené zrážky, takže sme chceli aspoň trochu využiť piatkový večer.

Čo dodať? Počasie bolo príjemné, horúčava už poľavila… Ľudia o tomto čase vacmenej balili výstroj a odchádzali a my sme si vychutnávali pokoj prírody a oddych na skalkách 🙂

 

oM
oM on august - 17 - 2024
ketegória: Naše akcie
Značky:

Prašivá

V Bystrici sa teplota dvíhala nad 30°C, a tak sme sa s Aničkou rozhodli pre krátky beh na Donovaloch.
Z Polianky sme vyštartovali po červenej značke, ktorá vedie cez Štrosy a Sedlo pod Kečkou na Kečku. Tu sme sa trochu pokochali, urobili zopár fotiek, vyhli sa početnej medzinárodnej skupine mladých, ktorí boli účastníkmi akcie organizovanej asociáciou YMCA. Po krátkej pauze sme pokračovali ďalej a pred Hadliarkou sme odbočili na zimný chodník a popod Kečku sa vrátili do Sedla pod Kečkou. Za Štrosmi sme odbočili doľava na Močiare a Dlhú lúku. Na jej začiatku, pri cyklistickom smerovníku, sme odbočili zase doprava smerom k Hrubému vrchu a prepojkou prešli späť na červený chodník. Potom už iba k autu na Polianku. Pekný okruh a nenáročný, oddychový beh.
Ešte sme pozreli známych na Zorničke a išli do BB.

oM
oM on august - 13 - 2024
ketegória: Naše akcie
Značky:

Čierny kameň

Síce v popoludňajších hodinách boli hlásené búrky, vyštartoval som z Vyšnej Revúcej do Sedla Ploskej. Zatiaľ bolo celkom pekne, a ak by malo niečo prísť, tak sa zvrtnem a pôjdem nazad. Bežalo sa mi vo veľkej pohode. Na salašoch Mogury som prehodil pár slóv s miestnym osadenstvom. Tešili sa na dážď, lebo naozaj bolo veľmi sucho, ale či budú aj búrky a kedy zaprší, to naozaj netušili. Veď kto by to aj vedel? 🙂 

V Sedle Ploskej príjemne pofukovalo a kdesi na západe, nad Martinskými holiami, sa hromadila čierňava. Po krátkom váhaní som pokračoval ďalej do Sedla pod Čiernym kameňom. Tam som trochu vyčistil a opravil studničku, potešilo ma, že rúrka, ktorú sme tam už dávnejšie osadili, stále funguje. Pokochal som sa na lúkach Minčolu a výhľadoch na Rakytov a už som zbiehal po červenej k odbočke na salaš Koniarka. Je to pekná a pokojná prepojka popod bralá Čierneho kameňa, ktorá prepája červený a žltý turistický chodník. Salaš sa pôvodne využíval na pasenie koní v letnom období, keď sa nemuseli využívať na prácu v horách a pri obrábaní rolí. Po vyjdení z lesa som ešte hĺbavo absorboval krásy veľkofatranskej prírody s výhľadom na Ostredok a Krížnu, a potom som už len po žltej zbehol do Vyšnej Revúcej. Búrka neprišla, čo nevadilo a neprišiel ani dážď, čo už trochu aj mrzelo.

oM
oM on august - 9 - 2024
ketegória: Naše akcie
Značky:

Kyseľ

Tretí deň nášho UPC dobrodružstva nás čakala ferrata Kyseľ. Počasie bolo priaznivé, najkrajšie z celého pobytu na Biskupských chyžkách. Po sv. omši a raňajkách sme si rozdelili ferratové sety a vyrazili smerom na Klauzy, a potom ďalej k ústiu Sokolej doliny. Tam sme sa naobedovali, oddýchli a presunuli k ústiu Kyseľa. Roklina už bola v tomto čase až na pár výnimiek prázdna, a tak sme si ju užívali a kochali sa na jej krásach úplne sami. Po prekonaní ferratového úseku sme pokračovali Veľkým Kyseľom k Biskupským chyžkám. 

Pri plánovaní v predvečer výletu sa na tvári Karolínky dala čítať neistota a rozhodovanie „Ísť, či neísť?“ – predsa len na takom niečom ešte nebola a vzhľadom na jej slabé skúsenosti z turistiky a špeciálne z turistiky v Slovenskom raji, stupačiek a rebríkov to bola veľká výzva… Nakoniec hodenú rukavicu prijala a s odvahou, pokorou a odhodlaním išla s nami. V nasledujúcich riadkoch sa môžete pozrieť jej pohľadom na náš výlet v Slovenskom raji a na Biskupských chyžkách. Pekné čítanie 🙂

 

„A predsa som sa na to dala…“

Presne týmito slovami by som opísala svoj prvý turistický výlet s UPC. Pre mňa to bol zážitok. Myslím, že je dobré spoznať nových ľudí, a aj zmeniť prostredie. Obdivovať krásu v lesoch a uvedomiť si, že sme oproti toľkej kráse a veľkosti sveta len maličkou, ale veľmi dôležitou bodkou. Takých bodiek sa nás nazbieralo 6 v nejaké dni aj sedem. Sedem statočných… a myslím, že sme Slovenský raj prežiarili. Navštívili sme veľa rebrikov, mostov z dreva, dokonca ferratu, parkrát som si nohy poriadne namočila v potôčiku, a vtedy som pochopila, prečo moji spoluturisti preferujú radšej sandále, hoc som si najskôr myslela, že sandále sú na túru nie príliš pevná obuv. Zažila som omšu za kuchynským stolom, a tak blízko premenenia som nikdy nebola. Videla som nespočetnú krásu vodopádov. A prečítala minimálne 50 tabúľ s rôznymi názvami tých krásnych miest, ktoré si nepamätám. Nie som veľký turista, a stratila by som sa aj na rovnej ceste bez naozaj moc dobrých vodcov. Takže vďaka im, že boli, a že navigovali správne. A nebola by som veru ani príliš dobrý  turistický sprievodca, ktorý vám povie, čo všetko sme videli (hádam vám to dajú do poznámky). Avšak som dosť dobrý pozorovateľ a predovšetkým oceňovateľ krásy. A toľko krásy na takom malom priestore, toľko pokoja, hĺbky, radosti je mi ťažko vidieť niekde inde. Odchádzalo sa ťažko, pretože sme sa na chvíľku mohli všetci zastaviť, byť sami so sebou ale aj prehĺbiť už vybudované priateľstvá a aj sa vzájomne spoznať. S rukou na srdci môžem povedať, že som sa naozaj nebála a prekonala veľa zo svojich strachov. Pretože som vedela, že ľudia ktorí sú v tomto mojom mini dobrodružstve (pre mňa to rozhodne mini dobrodružstvo bolo) so mnou, sršia radosťou, pokorou, pokojom, múdrosťou, inšpiráciou, povzbudením, a že sa im dá veriť. A nesklamalo ma to. Doviedli ma až naspäť domov. Bolo mi krásne a tak verím, že zase nabudúce…

Kaja

 

 

UPC BB
UPC BB on august - 7 - 2024
ketegória: Naše akcie