Sedmák
…alebo prečo bratská a nie sesterská láska 🙂
Tento výlet azda zapasoval každému účastníkovi, keďže ako to býva zvykom v predvianočnom čase, každý chce všetko do Vianoc alebo konca roka postíhať, až sa zdá, akoby v Novom roku všetko skončilo a čas neplynul ako predtým. (Zobraziť viac…)
Révaiovská dolina
…aneb Ako som celý deň skúšala svätu trpezlivosť oM.
Takže ráno to trvalo celých 10 minút od telefonátu až po moju fyzickú prítomnosť na parkovisku. Prvý mínusový bod. 😉
Druhý mínusový bod som získala vďaka jednej mierne neštandardnej situácii, ktorá nastala cestou na Zajacovú. Sto metrov od parkoviska sme na neupravenej ceste dostali šmyk, ktorý nás bezmála zviezol do jarku pri ceste. oM sa začal nahlas zamýšľať, že kto z našej dvojice ide tlačiť auto a kto šoférovať. Ehm… No zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal, stál uprostred lesa zázračný chlapík, ktorý nám to auto pomohol dostať opäť na cestu. Pre budúcnosť, asi je lepšie nechať auto nižšie…
Najvýraznejšiu bodovú stratu som však utrpela pri výstupe na chatu popri Snilovskom potoku. Scenérie boli nádherné, všade čerstvo napadaný sneh, stromy obalené snehom… Avšak tento romantický sneh mal schopnosť veľmi intenzívne utekať spod lyží a palíc. V kombinácii s mojím pracovným sedením na zadku od konca septembra, to vytváralo nie príliš optimálnu postupovú rýchlosť. oM si brúsil zuby na zlyžovanie Veľkého Kriváňa v prašane, no kým sme vyšli na chatu, sadol tam veľký biely oblak.
Samozrejmé, ani môj zjazd do Zajacovej nezodpovedal požadonému tempu a štýlu, ale zišli sme 😀
Do kroniky ešte treba poznamenať, že svätý Mikuláš dorazil na chatu pod Chlebom až dnes. Kto zaspieval a zarecitoval, dostal niečo dobré pod zub (nie nevyhnutne sladké…). Tak sme spievali a recitovali….
oM, ďakujem, si super!
Trangoška
… à la Ďumbier (takmer) na dosah
Poznáte to, keď sa s veľkým odhodlaním chcete pustiť do niečoho nového, nevyskúšaného, dobrodružného, a potom si poviete – nikdy viac? Tento článok nie je celkom presne ten prípad, ale je tomu veľmi naklonený. (Zobraziť viac…)
Donovalské behy
Tohtosezónna zimná nádielka prišla pomerne skoro a myslím, že nejednému milovníkovi zimných športov zaplesalo srdce. V rámci exercicií som mal možnosť stráviť niekoľko dní na Donovaloch, konkrétne v úžasnom Penzióne Zornička s ešte úžasnejším personálom 😉 .
Poobedné voľno v programe dňa ponúkalo veľa možností a každý ho využíval rôznym spôsobom. Osobne som sa nastavil na vyrazenie do okolitej prírody s chuťou zabehnúť si. Počasie ponúkalo nádhernú scenériu, čo podnietilo jednak slniečko a modrá obloha, ako aj čerstvá snehová nádielka.
Trasy som si zvolil postupne: Z Polianky na Kečku a späť (cca 7km) – z Nižnej Revúcej cez Malý Zvolen a Novú Hoľu na Donovaly (cca 8,5km) – a na koniec z Polianky bežkársku trasu číslo dva a tri cez Močiare a okolo Hrubého vrchu (cca 6km).
Musím uznať, bolo to nádherné, dobre to padlo, aj keď vzhľadom na množstvo a škrupinový charakter snehu únavné, a preto neviem, či niekedy to o čo som sa pokúšal, bolo možné nazvať behom 🙂 .
Z prvého behu nemám fotky, keďže mi nejak nefungoval foťák na mobile, ale s fotkami z ďalších dvoch dní sa rád podelím.
Nižná Revúca – Donovaly (15.11.2017)
Polianka – Močiare – okolo Hrubého vrchu – Polianka (16.11.2017)
Ostrá
Sobotňajšie nádherné jesenné ráno babieho leta nás opäť vylákalo do prírody, do hôr samozrejme, ako inak 🙂 Tentokrát boli cieľom celodennej prechádzky (no dobre, poriadne náročnej túry 🙂 ) až dva krásne vrcholy malebného pohoria Veľkej Fatry – Ostrá (1 263m) a Tlstá (1 373m). Pred UPC sme v 11-člennej zostave nastúpili do našich áut, Chrústika a Suzuki o. Martina vo farbách Juventusu Turín 🙂 . (Zobraziť viac…)
