Pohľad na Králičku

Prázdniny sa nezadržateľne končili a tak sme sa rozhodli, že vyrazíme do hôr za každých podmienok. Trasu sme zmenili x-krát, prispôsobili počasiu. V nedeľu sa počasie vylepšilo a tak sme jedno auto zaparkovali na Čertovici a pobrali sa na Štefáničku. Na hrebeni bol pokoj, minimum ľudí i my sme bežali roztratene po známych chodníčkoch. Prekrásne výhľady, občas poriadne chladno, vietor pofukoval, ale postupne sa srdcia napĺňali pokojom. Na Štefáničke sme neboli sami, ale celkom fajn. Posilnili sme sa, čaj je stále neprekonateľne výborný.

Ráno sme odchod posúvali a posúvali. Podľa predpovene malo prestať pršať, ale vonku to vyzeralo inak. Nakoniec sme sa pobrali do nepriazne počasia. Spočiatku pršalo, ale aj poriadne fúkalo. Občas ustal dážď, občas vietor. Občas to išlo naraz. Hmla. No pod Chopkom sme sa rozhodli, že ideme ďalej, nie nadol. Temer nikto nikde. No bola nám zima, kilometre pribúdali i vody v topánkach, ale išlo to celkom šikovno. Dereše 2004m – Poľana 1890m – Kotliská 1937m – Chabenec 1955m. V mysli som spomínala na túto trasu absolvovanú na lyžiach. Nadávala si, že nemám náhradné rukavice (ale i tak by som si ich nevedela nasadiť na ruky, motorika nulová) a zamýšľala sa, či by pri potencionálnom páde na tom blate ohrialo blato stuhnuté sadlo na zadku alebo či by som sa vedela so zmrazenými paprčami vôbec z toho blata pozbierať. Keď sme odbočili v Sedle Ďurkovej 1730m na zeleno značený chodník na Magurku, nálada sa začala zlepšovať. Vietor sa miernil a telo sa preberalo k životu. Zostupujúc sme stretli skupinku turistov a zo spoločnej debaty vznikla hláška: „Videli sme, čo sme chceli a nevideli, čo sme nechceli.“ Taká pravdivá. Boli sme pripravení na horšie a miestami sme naozaj videli oveľa viac, ako sme čakali. Bolo to naozaj krásne, aj keď sme boli mokrí do nitky. Stálo to zato! Na Magurke sme sa ohriali v saune a zapili výkon pivečkom. A nebol tam signál! Čo otčemu v danom momente nie veľmi vyhovovalo, keďže sa blížila navšteva sv.otca, ale na oddych mometnálne najlepší liek 🙂

Na druhý deň sme zbierajúc kvantá kuriatok dobehli na Železnô, kde po nás prišiel Maťo (a našli sme sa aj bez signálu).

Profil trasy Štefánička – Magurka:

barborka
barborka on september - 1 - 2021
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply