Ľadový štít

Tretia úvaha z potuliek Tatrami

Z Popradu som vyrazil okolo 6,00. Samozrejme, nechcelo sa mi. Ani vstávať, nie to ešte sa rozhýbať a niekam šľapať. „No čo som sem prišiel pivo popíjať“, pomyslel som si, „potom by ma to mrzelo“. „A čo si pomyslia ostatní? Musím si predsa zachovať aký, taký kredit.“ Bol som však ako spomalený film. Za posledné obdobie som sa skutočne cítil psychicky unavený a neraz sa to prejavovalo aj týmto spôsobom. V Smokovci som sa lenivo obúval zaoberajúc myšlienkou, či nepočkám tú necelú pol hodinu na lanovku a nevyveziem sa na Hrebienok. Dokonca som aj nazrel k vstupným dverám … a dobre som urobil. Zhromažďujúci sa zástup ma prebral. „Čo blázniš, Martin, veď za ten čas tam budeš aj pešo.“

Na Hrebienok som prišiel takmer súbežne s prvou lanovkou. Ani som sa nezastavoval. Chytil som dobrý rytmus. Ponorený do vlastných myšlienok som poslal rannú nepohodu kdesi do zabudnutia, začal som si to užívať. Ako to ktosi raz spomenul: „Ak hovorí, že sa mu nechce, dajte mu lyže na nohy alebo ruksak na chrbát a po pár krokoch ho nevidíte.“ Obehol som niekoľko lanovkárov a už sa to odsýpalo. Zamkovského chata, rovinka v Malé Studenej doline, výstup Hangom, ani som sa nenazdal a už som bol pri Téryčke. Pár fotiek okolitých končiarov, ktoré sa sem tam zahaľovali do oblačnej perinky, trochu vody, sójová tyčinka… Takmer hneď som pokračoval ďalej. Kotlinou piatich spišských plies a výstup suťou do Ľadovej priehyby už úplne sám. Zrazu tu bol Ľadový kôň, zabudol som, aké je to impozantné. Veď som tu bol naposledy pred piatimi rokmi (Kuk sem 🙂 ). Zhruba dvadsať-metrový, relatívne úzky hrebeň a prelínajúca sa oblačnosť, čo viac dodať. Skaly, hory, výška, sem tam výhľady, jednoducho krása. Ruky, nohy, myseľ… všetko sa zapojilo do jedinej činnosti.

Neďaleko vrchola som stretol zostupujúci poľský pár. „Ahoj“, či „Cześć“ (če-š-č) tu má úplne iný efekt ako na preplnených turistických chodníkoch, kde sa zdravíte už iba zo slušnosti. Pár vrcholových fotiek, zápis do knihy a preliezanie severnými stenami na Malý Ľadový štít. Až tu som stretol niekoľko početnejších skupiniek. Jedna z nich, česky hovoriaca (no to dodávam iba s nádychom humoru, lebo aj tí, čo používajú slovenčinu ako materský jazyk vedia spôsobiť v horách kadečo nie pekné), počas zostupu do Sedielka spustila kamennú lavínu. Teda, rachotilo to poriadne. Pomyslel som si: „Pozor, ak si to dobre pamätám, lepší zostup je o rebro ďalej.“ Počkal som, kým ustúpi oblačnosť, a tak aj bolo.

Na chodníku zo Sedielka som obiehal skupinku, ktorá sa ustráchane pokúšala prekonať horný úsek pomocou reťazí. Jedno mladé dievča skonštatovalo: „Vy asi idete z inokadiaľ, ako my?“ „No, to máš pravdu“, skonštatoval som, „bol som na Ľadovom štíte“, a pre istotu som ukázal, kde to približne je. Za Pfinnovou kopou, keď som ešte mal na sebe sedák s hardwarom a prilbu v rukách, sa ma pýtali ako to vyzerá na Priečnom sedle a či je to náročné, keď stade prichádzam. Odpovedal som, že neprichádzam z Priečneho sedla, ale z Ľadového štítu, no videl som tam veľa ľudí. Vtedy som si uvedomil, že nevedia, kde je Ľadový štít, a že z hľadiska štatistiky ide o tretí najvyšší vrchol Slovenska, a že Pfinnová kopa, kde práve stojíme a debatíme, je vlastne záver rebra, ktoré sa tiahne z Malého Ľadového štítu. Pre nich bolo métou Priečne sedlo.

Napadlo mi, že to nie je dôležité. Podstatné je, čo si nesiem v srdci a nie to, ako sa na to pozerajú iní. A dôležité nie je ani to, ako dopadne môj kredit pred tými, ktorí ma poznajú, ale čo zasiahlo moje vnútro a čo si odnášam. Veď, keby som ráno nevstal a nevykročil, tak neobdivujem pokojnú rannú Malú Studenú dolinu, a ani Kotlinu piatich spišských plies, nežasnem nad Ľadovým koňom a nedotýkam sa impozantných skál medzi Ľadovými štítmi, neuvedomím si vzácnosť pozdravu „ahoj“ či „cześć“ a mnoho iného… Skutočne nechodím do hôr kvôli ostatným a kvôli kreditu. Môžem tam chodiť s nimi, zdieľať sa s nimi, no chcem čerpať slobodu a pokoj. Zažívať to čo označujeme talianskym zvratom „Libertà pura“ – čistá sloboda.

 

 

Profil trasy

oM
oM on august - 12 - 2021
kategória: Bolehlav, Naše akcie

Leave a Reply