Rákoň

Anička dnes mala povinnosti v Banskej Bystrici, tak sme na výbeh vyrazili len v oklieštenej zostave: ja a otče. Vlastne mi nebolo celý čas celkom jasné, kam ideme, ale mali sme smer Rákoň.

Vyrazili sme od našej chatky po zelenej značke spočiatku dolu kopcom, čo mi mohlo dajako zablikať v hlave, že to nebude také dobré. Obzreli sme jazierko neďaleko nášho ubytovania, ešte to chvíľku bola príjemná cesta. Cez lúčku sme vošli do lesa. Začalo stúpanie, na moment znesiteľné. No onedlho som zmenila beh v krok, svah sa mi opieral o nos. Mapa hovorí, že sme stúpali Teplým žľabom (áno, bolo aj teplo a áno, aj to malo spád žľabu). Zhruba po 1 hodine a odhadom 1,5 km stúpania sme sa dostali do Sedla pod Osobitou (1687m), na hodinách sme mali nastúpaných viac ako 600 m, jazyk som mala dolu v tom jazierku. Ale okolie bolo samá nádhera. Ešteže je chodník na Osobitú uzavretý, neviem, či by ma tam otče nenalákal 😉 

Pokračovali sme ďalej v horúčave po zelenej značke tou nádherou, osamote (stretli sme jedného človeka) s výhľadmi na poľské končiare, na druhej strane hlavný hrebeň Západných Tatier. Pokoj. Cez Kasne (1541m) a Roh (1573m) sme dorazili na Lúčnu (1653m). Tak tu už bolo viac ľudí. Tak trochu šok po toľkej samote. Foto a pobrali sme sa ďalej. Dlhým úplazom na Rákoň (1876m). Miestami som sa už plazila, otčemu som oznámila, že nevládzem: „Poď na tomto briežku si vydýchneme!“ A ja som mu verila! Na briežku mi oznámil, že mal na mysli ten ďalší. Aspoň, že občas čosi odfotil, lebo sme si vydýchli až na briežku menom Rákoň. Stále som bola presvedčená, že ideme ešte na Volovec. Ale kilometre pribudli, horúčava bola, môj jazyk sa plazil za mnou, tak sa otče zľutoval 🙂 . Dal mi na výber, ktorou dolinou chcem ísť naspäť. Pivo na Ťatliačke alebo menej ľudí v Látanej doline. Po malej chvíľke váhania vyhrala možnosť B. Pobehli sme do sedla Zábrať (1656m) (dosť mi to dalo zabrať, dostať sa do sedla Zábrať). Pri zbehu k Zadnej Látanej som už dávala pozor pod nohy, aby som sa nepotkla na koreňoch kosodreviny. Paličky boli naozaj super. Napili sme sa v potoku. Vytrašila ma značka, že k Zverovke je to ešte hodina cesty 🙂 , ale našťastie sme to zbehli celkom šikovne. Parádny okruh. Ale v tomto horúcom počasí celkom unavil. Ešteže sme mali v chate chladený radlerík 🙂

Profil trasy:

barborka
barborka on júl - 13 - 2021
kategória: Naše akcie

Leave a Reply