Ďumbier

Po uvoľnení opatrení ubytovacie zariadenia boli opäť aspoň čiastočne k dispozícii. Prvomájový výšlap na Ďumbier zase pôsobil nesmierne motivačne, ako príjemný vnútorný hlas, ktorý šepkajúc vyvoláva čosi zvláštne, že človek nemôže spraviť nič iné, iba zbaliť batoh, zobrať lyže a vychutnať si to ešte raz. Asi takto som to vnímal a myslím, že Barborka s Aničkou tiež. Green nám dal košom. Vraj mal nejaké povinnosti, no ja si myslím, že vnútorný hlas mlčal. Prvého mája s nami nebol, motivácia chýbala a dal prednosť inému 🙂 .

Do sedla k Štefáničke sme prišli okolo 16,00. Už z doliny sme pozorovali zatiahnutý Ďumbier, tu sa pridal aj silný vietor. Navrhol som netrápiť sa za každú cenu s výstupom na hrebeň, ale radšej si zalyžovať v doline Trangoška, smerom k Halašovej jame. Vychutnávali sme si to takmer do zotmenia. 

Na chate sme boli sami. Nostalgicky to pripomínalo predpandemické obdobie, keď sme cielene navštevovali Štefáničku v dňoch jej slabšej vyťaženosti. Užívali sme si atmosféru, premúdro debatili o „dôležitých“ veciach a napĺňali sa spomienkovým exhibicionizmom 🙂 . 

Ráno síce vetrík ustal, no nízka oblačnosť pretrvávala. Poctivo sme vyšli až na Ďumbier. Podobali sme sa turistom, ktorí prvý krát zavítali do týchto končín a za každú cenu musia dosiahnuť métu vrchola. Už dávno sme to nerobievali. Spúšťali sme sa rôzne z hocikade, hocikde… Teraz sme zodpovedne smerovali k vrcholovému dvojkrížu. S Barborkou sme pri ňom síce pred týždňom boli, no Anička v tomto roku ešte nemá záznam z vrcholového dotyku Ďumbiera. Na celom kopci sme boli sami. Spravili sme zopár fotiek, vyjadrili ako je tu čarovne krásne, aj keď viditeľnosť minimálna a spustili sa klasikou dolu. Opäť nás prekvapila Trangošská dolina. Po nočnom vetre bola plná nádherného prašanu, ktorý sme si skutočne užívali.

oM
oM on máj - 8 - 2021
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply