Stretnutie pod Krížnou

Cieľ našej sobotňajšej turistiky bol jasný – pokochať sa krásami jesene v horách. Zo Starých Hôr sme vyrazili po modrej značke ráno okolo 8.30. Všade navôkol bolo ticho a pokoj a hmla tomu dodávala ešte čosi tajomné. Kráčali sme strmím úbočím naprieč lesom a vychutnávali sme si farby jesenného lístia. Po asi hodine kráčania do kopca sme začali stretávať ďalších turistov. Z času na čas sa človeku naskytol pekný pohľad na lúku posiatu jesienkami, ktorá vyzerala ako fotografia z kalendára alebo krík so šípkami, či jarabinu obsypanú typickými červenými bobuľami. Ako nám cesta plynule ubiehala a čoraz viac krokov sme mali v nohách zrazu – a veľmi nečakane – vykuklo spoza mrakov zopár slnečných lúčov a my sme si až vtedy uvedomili, že dolina zahalená hmlou je už dávno pod nami.
Taktiež to bol neklamný dôkaz, že Majerova skala (1283m) nemôže byť ďaleko. Nemýlili sme sa. Naša vytúžená prestávka na občerstvenie a oddych bola blízko. Majerova skala je bezpochyby najkrajšia časť turistiky na Krížnu (ak idete po modrej turistickej značke). Z batohov sme povyťahovali desiaty a kochali sme sa krásnym výhľadom. Bolo jasno, vzduch bol svieži a navôkol rozvoniavala káva, ktorú si skupinka turistov varila na malom plynovom horáku. Po načerpaní síl a uskutočnení fotodokumentácie (tá vždy musí byť 🙂 ) sme pokračovali po lesnom chodníku. Tento, najskôr veľmi utešene pôsobiaci lesný chodníček, sa po pár desiatkach metrov zmenil na strmý, vďaka blatu a skalám, šmykľavý chodník so skalnými výbežkami. Nás to však neodradilo a síce pomalšie, ale o to s väčšou opatrnosťou sme pokračovali v ceste na vrchol. Po prekonaní tohto úseku sme sa napojili na cestičku vedúcu po horskom hrebeni, pokračovali sme na Líšku (1455m). Odtiaľ sa nám naskytol výhľad na okolité hory a v horizonte sme videli už aj pozostatky budovy niekdajšej lanovky. Po asi 40-tich minútach kráčania sme prišli na Krížnu. Tento významný stred turistických chodníkov bol však zahalený hustou bielou hmlou. Dlho sme sa tu nezdržali, pretože i poveternostné podmienky neboli najlepšie. Červenolíci, vyštípaní od vetra a posilnení energiou z vrcholovej čokolády sme sa vracali cestou, ktorou kedysi viedla stará lanovka, do dediny Turecká.

 

Druhá bežecká skupinka (Anička, o.Martin a ja – Barbora) sa vybrala na Krížnu behom. Auto sme zaparkovali v Tureckej a po žltej na Ramžinú, ďalej na Úplaz. Počkali sme sa a pokračovali sme na nahor na hlavný hrebeň a ďalej na Krížnu. Trochu oddychu a vybrali sme sa nadol cez Líšku. Stretli sme pešiu skupinku, trochu podebatili. Zbehli sme po zjazdovke k Salaškám a po asfaltke k zaparkovanej Viktórii. Super výletík s krásnymi výhľadmi (mraky, slnko, inverzia). Paráda. Necelých 13km, cca 3 hodinky. Len tú Ičovu lyžu sme nenašli. 🙁

 

Foto – pešia skupinka

Foto – bežecká skupinka

Veronika Borovičková
Veronika Borovičková on október - 25 - 2020
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply