Suchá dolina

Je záver augusta a ešte pred rozbehom školského roka ma nohy ťahali zase kamsi do prírody. Ešte si ju aspoň trochu užiť, kým sa to všetko nerozbehne. Viem, už dávno nie som školák a akademický rok, na ktorý je naviazané moje pôsobenie začína skoro o mesiac, ale predsa len koniec prázdnin vo mne evokuje aj koniec obdobia voľnejšieho režimu.

Z Vyšnej Revúcej vedie smerom do Rybovského sedla Suchá dolina. Preteká ňou rieka Revúca, ktorá pramení neďaleko jej záveru v juhovýchodnom svahu vrchu Ostredok. Takže napriek svojmu názvu až taká suchá nie je.  Keďže do Suchej doliny zatiaľ moja noha nevkročila, nebolo o čom uvažovať. Po prvých dvoch kilometroch, v blízkosti horárne Hajabáčka, sa nachádza dolinka, či skôr roklinka, s priľahlým názvom Zadky, v ktorej sa nachádza vodopád pomenovaný po nej, čiže Vodopád v Zadkoch. Pred rokmi sme s istou partiou mali naplánované počas prechodu Veľkou Fatrou vizitovať aj tento vodopád, no nakoniec to nevyšlo. Na salaši Mogury sme sa dostatočne posilnili žinčicou a miesto Vodopádu v Zadkoch bol síce vodopád v …, ale na úplne na inom mieste 🙂 . Vodopád v Zadkoch som zodpovedne zaradil to plánu trasy, veď už by sa ho patrilo navštíviť. Aby cesta náhodou nebola príliš krátka a prevýšenia veľmi málo, cieľ trasy som plánoval dosiahnuť cez Rybovské sedlo, hrebeňom do Východného Prašnického sedla a zostupom po žltej cez Tisovô. Na trase sa nachádza niekoľko jaskyniek. Dve v Suchej doline kúsok za horárňou Hajabáčka. Jedna napravo v časti Chladná a druhá oproti naľavo v časti Martinka. Posledná jaskyňka je na hrebeni neďaleko Prašnického sedla. Do pozornosti zvlášť dávam prvú z nich, je pomerne veľká, impozantná a nesmierne krásna. Samozrejme jaskyne boli zahrnuté v pláne trasy, stačilo už iba vyraziť.

Tentokrát som všetko poctivo absolvoval a hoci ma to pod Grúňom ťahalo vykročiť neznačeným chodníkom na hlavný hrebeň k Frčkovu, a potom na Krížnu, ostal som verný vytýčenej trase, aby som si mohol do svojho archívu prejdených úsekov uložiť aj tento turistický chodník. Išlo sa vo veľkej pohode, v Rybovskom sedle som stretol prvých ľudí, smerujúcich z Valentovej na Krížnu a potom ešte ďalších dvoch na hrebeni smerom do Prašnického sedla. Roklinka v Zadkoch je celkom malebná. Postupuje sa miernym stúpaním po kamenistom koryte s malinkými perejami. Treba sa však vyhýbať mokrým skalám. Vodopád v Zadkoch má okolo štyroch metrov, avšak v tomto ročnom období v ňom tečie málo vody. Údajne je najkrajší na jar. Nuž je to ešte výzva 🙂 .

Profil trasy:

oM
oM on august - 31 - 2020

Leave a Reply