Na Lomnickom štíte

Na utorok bolo hlásené vylepšenie počasia. Bez búrok. A tak sme hľadali čosi dlhšie a náročnejšie. Pre Greena reparát , pre Aničku prvovýstup – Lomnický štít (2634m).

Skoré ranné vstávanie (vyrazili sme zhruba 5:40) nám umožnilo vychutnávať si okolie osamote. Vyrazili sme z Lomnice, no spočiatku sme trošku netrafili našu trasu a ku stanici Štart sme došli cez kríčky búčky 🙂 . Ďalej po zjazdovke po zelenej, odbočili sme trošku do lesa, čo bolo super. Už o tejto rannej hodine bolo poriadne horúco. Všetci štyria sme sa stretli spotení na Skalnatom plese, dali si zbalené raňajky a pokračovali spočiatku cez kosodrevinu, neskôr vyhrievaní slniečkom hľadajúc chodníček, každý sám, do Lomnického sedla (2190m). Predbehli nás prví lanovkári, no dav sa rozplynul a pomedzi skaly, po hrebeni Lomnickej kopy, sme si mohli hľadať cestu viac-menej sami. Tentokrát sme do Emeryciho náreku nastúpili v plnej sile, všetci štyria. Pokoj naokolo, občasné mraky, krása prírody naokolo, čaro šplhania sa skalami a skalkami, kramle, reťaze. Človek ani nevie ako a je na vrchole Lomnického štítu. Nejaké to foto. Výborná kávička, koláčik a pobrali sme sa na cestu nadol. S plesajúcim srdcom, s krásnym počasím, priateľmi a spomienkami to nadol do Lomnického sedla išlo v pohode. Zo sedla k plesu nám už sem-tam nohy pobiehali ako malým kozičkám, kade-tade. Na Skalnatom plese sme sa rozdelili. Keďže sme chceli ušetriť nohy na ďalšie výlety, okrem Greena, sme sadli na lanovku. Nakoniec nás Green po svojich, pre dav turistov, predbehol a do cieľa prišiel prv ako my. Bolo to super alebo sny sa plnia – konečne v Tatrách.

barborka
barborka on júl - 29 - 2020
kategória: Naše akcie

Leave a Reply