Ždiarska vidla

Konečne sa moje túžby a sny stali realitou a po veľmi dlhom čase sme sa vybrali do Vysokých Tatier. Otec vybavil ubytko (ubytovňa Jamy v Tatranskej Lomnici), zbalil jedlo a išli sme. Na pondelkový výlet sme boli traja (Anička mala ešte povinnosti), a keďže počasie nebolo nejaké úžasné (možné búrky), vybrali sme bežeckú trasu (podaktorým už známu) z Tatranskej Javoriny cez Kopské sedlo do Tatranskej Kotliny.

Ráno sme si dali raňajky a na dvoch autách sme zašli do Tatranskej Kotliny, tam sme nechali Yetiho a pokračovali, vychutnávajúc si okolie, do Tatranskej Javoriny. Po zaparkovaní Chrústa nás pani upozornila, že chodník, kam sa chystáme, je uzatvorený. Prepočítali sme trasu 🙂 a pobrali sme sa do očarujúcej Strednice. Odtiaľ sme pokračovali zelenou do Monkovej doliny s úvahou, že snáď to do tej obednajšej búrky stihneme. Stúpajúc popri Rígeľskom potoku nám Green poslal SMS, že on sa otáča. Pokračovala som s otčem ďalej. Nohy sa v blate poriadne šmýkali. Ale nestretli sme temer nikoho. Nekonečná nádhera okolo. Kopce, príroda, pokoj, kamzíky a žiadna búrka 🙂 V Širokom sedle (1825m) sme sa dlho nezdržali. Obzreli sme prekrásnu Ždiarsku vidlu a pokračovali sme poriadne spotení do Vyšného Kopského sedla (1933m). Pokoj, nádhera, pohoda… Klesli sme do Kopského sedla (1750m) a pokračovali ďalej k Veľkému Bielemu plesu, kde vystriedali ľudia doterajšiu samotu. Po zelenej sme pokračovali viac-menej každý sám so svojimi myšlienkami ku chate Plesnivec. Otec ma už čakal s kofolou v ruke. Nebolo si kde sadnúť, a tak sme sa nastojáka posilnili a pobrali sa nadol do Kotliny. Pre mňa osobne to bol prenádherný deň. 

A mimochodom Monkovou dolinou vraj vedie náučný chodník so šiestimi zastávkami, náučný chodník končí v Kopskom sedle. No my sme videli jednu tabuľu, z ktorej sa nedalo nič prečítať.

barborka
barborka on júl - 28 - 2020
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply