Kráľova hoľa

Legenda hovorí
Kráľova hoľa je akoby neprávom vystrčená až na východný okraj Nízkych Tatier. Podľa zlých jazykov to tak vraj zámerne spôsobil pyšný a hrdý Ďumbier, aby s ňou nemusel súperiť o to, kto z nich je najkrajším a najznámejším vrcholom celého pohoria. Zahnal ju preto na jeden koniec jeho hrebeňa, zatiaľ čo druhú sokyňu, Prašivú, vypudil na úplne opačnú stranu. On sám sa pritom vypína v strede horstva, tváriac sa, že je jeho pupkom, obklopený svojimi vernými kumpánmi, Gápľom, Chopkom, Derešmi a Chabencom.“

1 deň: Zo Šumiaca na Andrejcovú

Šumiac (1290m) – Kráľova hoľa (1946m) – Stredná hoľa (1876m) – Orlová (1840m) – Ždiarske sedlo (1473m) – útulňa Andrejcová (1410m)

Vďaka Samovi, ktorý nás odviezol do Šumiaca (Chrústika sme cestou nechali na Čertovici), sme sa v utorok v popoludnajších hodinách vydali (oM a ja) na legendami opradenú Kráľovu hoľu s úmyslom pokračovať na Adrejcovú. Počasie bolo príjemné, miestami trošku chladno, minimum ľudí, stúpanie neočakávane zvládnuteľné 🙂 Otčeho som videla dolu, a potom sme sa stretli až na vrchole. Krátky oddych a pokračovali sme ďalej. Ja som sa ocitla na tejto ceste po prvýkrát. Očarená jej nádherou, v tichu som sa snažila nasledovať otčeho. Miestami ma počkal. Ochladilo sa, pofukoval vietor, stehná som mala zamrznuté, a keď sa ma dotkla kosodrevina, mala som pocit, že mi ich drhnú drôtenými kefami. Ale i napriek tomu to bola pre mňa neopísateľná krása. Otče ma počkal pri odbočke na Adrejcovú. Na večeru sme dostali najlepšie párky na svete 🙂 (polievka sa pokazila), v utúlni sme si našli naše rezervované miestečká a užívali si ťažkú pohodu (vonku bola zima, vo vnútri horúco).

Štatistika:
Dĺžka: 15km
Prevýšenie: cca 1235m
Čas: cca 3h

 

2. deň: Z Andrejcovej na Čertovicu

Útulňa Andrejcová (1410m) – sedlo Priehybka (1468m) – Veľká Vápenica (1691m) – sedlo Priehyba (1190m) – Kolesárová (1508m) – Oravcová (1544m) – Zadná hoľa (1620m) – sedlo Homôlka (1570m) – Havrania poľana (1432m) – útuľňa Ramža (1260m) – Čertovica (1232m)

Ráno nás privítalo krásnymi výhľadmi na Vysoké Tatry, raňajky s kávičkou vonku na slniečku. Až sa mi miestami nechcelo vydať sa na cestu. No išli sme 🙂 s odstrašujúcou informáciou, že ma čakajú dve veľké stúpania 🙂 Prekrásna príroda, nikoho nikde, otče ma počkal na Veľkej Vápenici, po krátkom oddychu sme sa pohli ďalej. Krása naokolo, slniečko svietilo. Dlhý zostup do sedla Priehyba sa mi až tak nepáčil, no v sedle sme si nabrali vodu, doplnili energiu a vydali sa na Kolesárovú. V tichu, pokoji a pohode. V sedle za Kolesárovou som uvidela živého človeka, nečakané 🙂 . V sedle Oravcová som zas trošku stratila správnu cestu, ale otče mi nechal značku – nakreslenú šípku (ktorú som si všimla až po telefonickom upozornení). Oddychovali sme zhruba každých 6km a zhruba tak často som videla otčeho. Ako sme sa približovali k Čertovici, tak sem-tam sa našli aj nejakí ľudia. Napr. dvaja so psom a pán mi hovorí: „Ten pán, co běžel před vámi nám řekl, že můžeme nášho psa klidně na vas poslat.“ Hovorím im: „To je od neho milé“ a pán:“Jo, Jo… moc hodný člověk to byl!“ Tak ma pobavili. Trošku sme zišli zo značnej trasy, ale super, lebo otče našiel celé poľe kuriatok. A tak sa mi dostal po 20km oddych. Vrátili sme sa späť na trasu – k útulni Ramža. Doplnili vodu pri studničke a pokračovali ďalej. Síl mi už ubúdalo, a tak som bežala viac-menej zo zotrvačnosti. Ale potom to bolo lepšie. Pred Čertovicou ma otče počkal a k autu sme dobehli spoločne. Usúdili sme, že na dnešný krásny deň to stačilo. Krásnou bodkou bolo pivko s večerou v miestnej reštike. Do krásnych spomienok pribudli dva ďalšie nezabudnuteľné dni. Ďakujem.

Štatistika:
Dĺžka: 28,6km
Prevýšenie: cca 1292m
Čas: cca 6,5h

Profil trasy 1. dňa

Profil trasy 2. dňa

barborka
barborka on júl - 10 - 2020
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply