Štiavnica

Moje posledné dni v práci boli naozaj náročné a vyčerpávajúce. O to viac som sa potešila, keď otec povedal, že povyrazíme do hôr spoločne. I keď začiatky boli ťažké, mala som najväčšiu chuť to vzdať a neísť nikam. Ostať sama doma. No podarilo sa vykročiť, v piatok z BB sme vyrazili okolo 15:00 – smer Štefánička. Na Trangoške sme zvažovali, ktorou výstupovou trasou. Našťastie sme išli rovno Trangošskou dolinou. Miestami fúkal poriadny vietor, hmla. Vtedy som bola rada, že neblúdime niekde na hrebeni. No ani toto otca neodradilo, aby on vyšiel temer na Štiavnicu. My s Annou sme zamierili na Štefáničku (1740m).

Ráno sme mali kadejaké plány, no ani mi nenapadlo, že by to mohol byť tak pekný deň. Prvým cieľom výstupu sa stala Štiavnica (2025m). Vyrazili sme z chaty o 8:00, takže sme vystupovali temer sami. Spočiatku bola hmla, fučalo – uchvacovalo ma, akou rýchlosťou sa presúva prašný sneh a aké rôzne vlnovky či kaleráby vie zo seba vytvoriť. Ale keď sme vyšli nad oblak, prestalo fučať. Slniečko svietilo, pokoj sa rozliehal všade naokolo a postupne si nachádzal cestu i hlbšie do srdca. Na Štiavnici sme si mohli vychutnať širokodiale výhľady plnými dúškami. Nachádzali sme sa nad inverziou. Vysoké Tatry sme mali ako na dlani. Po hodnej chvíľke sme sa vybrali nadol. Lyžovačká pamparádna, prašná, chutná. Krásne sme si popísali kopček a zhodnotili sme, že ideme ešte raz. Otče vybral výstupovú trasu pravou stranou, tak som mala opäť pocit, že ideme nahor sami. Nadol sa, našťastie, tiež nič nezmenilo. Opäť nás čakal prašný zjazd do sedla. Po tretí raz sme zamierili na vrchol Ďumbiera (2043m), kde bolo už väčšie množstvo ľudí. Stretli sme Jožka Gáboríka a tak sme trošku podebatili o jeho viazaniach grizzli. Pokračovali sme ďalej po hrebeni (miestami trošku skalnatom) do Širokého (Demänovského) sedla (1728m). Vo vrchnej časti sedla bola lyžovačka tiež úplne lákavá, prašná, krásna. Okrem nás sa na tejto „zjazdovke“ nenachádzal vôbec nik. V spodnej časti nás privítala škrupina. No nevzdali sme sa a vyšli sme do sedla ešte raz. I keď nás lákala aj severná časť, odolali sme. Snáď niekedy čoskoro nabudúce. Opäť sme zlyžovali nadol. Po krátkom rozhodovaní, či pôjdeme traverzom na Kosodrevinu alebo rovno dolu, otec vybral lepšiu alternatívu. Nadol cez les. Síce bol sneh trošku ťažší, ale lyžovačka nečakane dobrá. Miestami v lese to bolo náročnejšie, ale bezpečne sme zlyžovali až k asfaltke. Som veľmi vďačná za tento čas…

Štatistika: Štefánička – Štiavnica – Široké sedlo

Dĺžka: cca 12,5km
Stúpanie: 1160m
Čas: cca 5,5h

 

barborka
barborka on február - 15 - 2020
kategória: Nezaradené
Značky:

Leave a Reply