Šoproň

Z Banskej Bystrice sme vyrazili okolo tretej. V Liptovských Revúcach sme stretli ešte posledných lyžiarov schádzajúcich zo sedla Ploskej, a potom už nikoho. Na krajinu sadal večer, čerstvo napadnutý sneh vytvoril dekoráciu na stromoch. V sedle Ploskej sme nahodili čelovky a vydali sa do tmy a hmly. Neboli potrebné dlho, lebo na vrchole Ploskej sa oblak dostal za nás a tmu ožiaril jasný mesiac. Odteraz si to budem vedieť veľmi presne predstaviť, keď sa bude na Veľkú noc čítať „Aj oblačný stĺp zmenil svoje miesto spopred nich a postavil sa za nich.  A oblak bol na jednej strane temný, na druhej osvetľoval noc…“ Na obzore sa na jednej strane zjavili svetlá Banskej Bystrice, na druhej strane svetlá Martina. Romantika trvala ešte chvíľu, a potom prišla tvrdá realita života – zlyžovanie k Chate pod Borišovom v škrupine. Chvíľu to šlo, no potom som už bola viac na zadku ako na lyžiach. Bajku trpezlivo za mnou čakajúcu klepal mráz. Doraziac na chatu z nej vypadlo: „Môžme ísť dnes na to zhurta, s tým horcom?“ 😀

Večer a večera na chate nám znovu vrátili počiatočnú pohodku, ktorú ráno ešte doplnilo slniečko.  Pohľad na lyžiarský štýl oM však neveštil nič dobré. Ani opierajúce sa slnko s kvalitou snehu veľa nespravilo, lyže išli kade-tade, bolo sa im treba len prispôsobiť 😀  Veď skúsime, povedali sme si a vybrali sa na protiľahlý Šoproň (1370m). Bola to dobrá voľba, jeho južný svah bol už patrične omäkknutý a konečne sme si užili parádnu lyžovačku. Keď sme svah pokreslili šiestimi vlnovkami (jednoduchá matematika nás privedie k záveru, že ak sme boli traja, nevyhnutne sme to museli ísť dvakrát), dali sme si sváču na salaši Sestričky a pustili sa stúpať na Ploskú. Na vrchole prišla ďalšia inšpirácia v podobe severného rebra a tvrdého snehu na ňom. Tu už sa predo mnou začínala zjavovať orosená kofola. Delili ma však ešte od nej štyri kilometre lyžovania v škrupine. Vrch Ploskej bol mystický. Teda mystika=tajomstvo=nemožnosť zistiť, kde sa skvelý terén zmení na škrupinu. A tak sme lyžiarsky štýl „à la Petra Vlhová“ menili na lyžiarský štýl „prvýkrát stojím na lyžiach“ aj v rámci niekoľkých metrov. Podarilo sa však bez ujmy zlyžovať až do Revúc, kde sa moja vízia zhmotnila v realitu v miestnej Chate Horec.

Anička
Anička on február - 9 - 2020
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply