Spod Malého Závratu

Keďže sa otče vybral za oddychom do milovaných Tatier, chceli sme sa aspoň na 1 deň pridať k nemu. Anička však v piatok k večeru zavolala, že to nepôjde, telo zahájilo protest. Po položení si závažnej otázky: “ Ísť, či neísť?“ a patričnom váhaní som sa rozhodla, že idem i sama. Však s nocľahom u Greenovej tety nie je problém. Zastavila som sa v BB nakúpiť si nejakú poživeň a vybrala som sa do Veľkého Slávkova. V Mýte pod Ďumbierom som zistila, že nemám nabíjačku na mobil, a tak som si radšej nezapla navigáciu, vypla dáta, aby mobil vydržal do hôr. Napriek tomu som bezpečne dorazila, v dome som bola sama. A tak som sa pekne zamkla a aby náhodou nikto nevošiel, kľúče som nechala vo dverách. Spojila som sa s otcom, že čo máme za plány na sobotu. Vybral Svišťový štít (2383m), kde sme spoločne už raz boli, no ja si z toho až tak veľa nepamätám 🙂

Ráno som si všetko nachystala, nahodila pásy, zabalila batoh. Už len ísť. A predsa len, ešte vécko. Tak som sa sama v zamknutom dome zamkla na záchode. Už prišiel čas vyraziť, aby som to stihla na dohodnutú deviatu hodinu. Otočila som kľúčom a nič. Dvere stále zamknuté. Tak som to neveriacky urobila ešte raz a ešte raz. Zas nič. Vytiahla som kľúč, zlomený. Ó vďaka Bohu, mala som mobil vo vrecku. Tak som volala tete, čo sa stalo a ona: „Zoberieme náhradné kľúče a ideme za tebou!“, ja: „No nezoberiete, lebo kľúče sú aj tak zvnútra vo dverách.“ Zúfalo som si sadla a čakala. Najprv som sa zasmiala, potom si poplakala. Porátala som obkladačky, je ich 340. Na papierových vreckovkách boli nakreslené stromy. Vo svojich snoch, s hlavou opretou o záchod, som už kráčala na Svišťový štít, míňala tie stromy…, kde by sme asi boli, vonku je krásne…, ráno som videla Tatry z okna. Po 1,5 hodine sa ozvali hlasy pod oknom. Záchrana. Kvetináč z okna som chytila pod pazuchu, otvorila okno a doniesli mi vyrobený náhradný kľúč. Od radosti som ho išla vyskúšať aj s kvetinkou v ruke. Pasoval!!!! Som slobodná. Bežala som odomknúť aj vchodové dvere. Poďakovala som v rýchlosti Bohu, že som mala mobil, že som nebola na vécku na druhom poschodí a utekala som za otčem, ktorý na mňa čakal.

Pre neočakávaný časový sklz sme samozrejme nevyrazili na Svišťový štít (aj tak som tam dnes už vo svojich snoch bola 🙂 ), ale išli sme do hôr. Modrá obloha. Pomaly obed 🙂 Zamierili sme na Hrebienok predierajúc sa davom turistov. Od odbočky do Veľkej Studenej doliny to už bolo oveľa lepšie. Aj chladnejšie 🙂 Keďže aj na Zbojníčku išlo dosť veľa turistov, zamierili sme do Generálu, že si ho zlyžujeme. Vyšli sme pod Malý Závrat, aby si to otče zo včera pripomenul 🙂 Posedeli na skale, vychutnali si výhľady (aj na Svišťový štít), posnívali si a pobrali sa nadol. Lyžovačka miestami skvostná, miestami tvrdšia, miestami omäknuto. Zlyžovali sme až nadol, na koniec doliny. Otec ešte obul lyže a prešiel na nich až na Hrebienok, ja som to pre množstvo turistov vzdala. Z Hrebienka nadol po starej zjazdovke do Smokovca to bola úplná paráda. 

Keďže som sa na záchode zmierila s faktom, že som prišla do Tatier zjavne len na ten záchod a nikam sa nedostanem, aj výlet na Hrebienok by bol pre mňa milým prekvapením. Že sa dostanem tak ďaleko som naozaj nečakala. Bolo to krásne a veľmi pekne, otče, ďakujem za trpezlivosť i celý deň.

Dĺžka: cca 18km
Stúpanie: 1127m
Čas: cca 4h

barborka
barborka on január - 26 - 2020
kategória: Naše akcie

Leave a Reply