Ploská

Prekrásne jesenné počasie nás vylákalo do hôr. Otče vymyslel trasu z Mal.Brda na Chatu pod Borišovom, a potom na Staré Hory. Samo (Samuel) nás bezpečne a ochotne odviezol do Ružomberka – Hrabova k lanovke vedúcej na Malinô Brdo. Žiaľ, napriek informáciám o prevádzke lanovky uvedených na internete i bilboardoch, lanovka nepremávala. Takže došlo k úprave plánu, lanovkou sa nevyvezieme. A ani sme si nemohli dať nič na jedenie, všetko bolo zatvorené. Ťažko sa mi z úvodu prijímali tieto informácie, ale nič sa nedalo robiť, vybrali sme sa nahor po vlastných so spievajúcim žalúdkom.

Spočiatku sme trošku obišli asfaltovú cestu, neskôr po ceste k smerovníku na Vlkolínskych lúkach. Z modrej značky sme nakrátko odbočili na žltú, prebehli popri Mini ZOO a pokračovali po zelenej značke ďalej (taktiež je to cyklotrasa). Popod Borovník sme zamierili na Vtáčnik (1090m). Hneď v tomto úvode prišlo prvotné povzbudenie (presne na 4.kilometri) od otca Martina:“Čo tak fučíš?“  😉 No tak som ako lokomotíva postupovala pekne ďalej. Krásnou prírodou, pokojnou, zaliatou slnkom, úplne bez ľudí. Reálne sme videli viac hadov (vreteníc a slepúchov) ako ľudí. Cez prekrásnu Jánošíkovu kolkáreň, ktorá je národnou prírodnou rezerváciou (podľa povesti tu Jánošík pánom vrátil surovosť ich zábavy a spravil si z nich ľudské kolky, ktoré triafal spolu s kamarátmi guľami) k horskému hotelu Smrekovica. Ešte mi v hlave vírilo, že fučím. No a prišla ďalšia narážka na rýchlosť môjho behu, že čo toľko kráčam 🙂 Tak som nabrala nový vietor do plachiet 🙂 Od Smrekovice (kde sme trošku hľadali trasu) k Skalnej Alpe to už bola stará známa trasa, no stále rovnako očarujúca. Len tá Ploská sa zdala byť akosi ďaleko. Popod Skalnú Alpu, Tanečnicu a tentokrát i traverzom popod Rakytov do južného Rakytovského sedla. Na Minčol (1398m) sme trošku vykráčali a dali si pauzu. Posedeli si, doplnili energiu a vydali sa doplniť si zásoby vody k Čiernemu kameňu. Neviem veľmi opísať čaro prírody. Zapadajúce slnko, vysoká tráva, ohromný pokoj. Moje srdce si napriek únave pospevovalo a ďakovalo. Popod Čierny kameň do sedla Ploskej. Keďže sme mali v nohách približne 25km, dostala som na výber, či ideme cez vrchol alebo traverzom. Pokračovali sme traverzom 🙂 po zelenej a neskôr po červenej k Chate pod Borišovom (tá už nebola zaliata slnkom, ale po 28km mi to vôbec nevadilo). Cestou sme stretli dvoch pánov s tromi deťmi. Podľa mňa to bol novodobý Satinský s Postráneckým 🙂 Na veľkom ruksaku pripnuté „bačkúrky“ a šerblík. „Počkajte nás! Kiko už nevládze.“

Chata bez elektriny (ubytko je potrebné objednať cez SMS), signálu no s výbornou kapustnicou. Ráno bolo trošku ťažšie, žalúdok zahájil protesty. No po dlhších raňajkách sme skúsili vyštartovať. Tentokrát traverzom Ploskej po modrej na Chyžky (1342m). Tam som usúdila, že skúsim pokračovať ďalej a neísť nadol. Zvolili sme pomalšie tempo, častejšie dopĺňanie energie, obzreli sme meteostanicu na Koniarkach, prebehli pomedzi stádo ovečiek a plnými dúškami si vychutnávali pokojný deň, prírodu. Bolo to priam neuveriteľné, krásne. Občas vánok a mne napadol príbeh o Eliášovi a Bohu prítomnom vo vánku. Naozaj ani neviem ako, prebehli sme cez Koniarky na Ostredok (1596m), ďalej na Krížnu (1574m). Aj tu bolo minimum ľudí. Trošku sme oddýchli, vydýchli a vybrali na zostup trasu cez Majerovu skalu. Otec sa mi občas strácal z dohľadu, no spoločne sme si vychutnali výhľady zo skaly a pobrali sa nadol. Tu sa mi otec úplne že stratil, no počkal ma pri najbližšej odbočke (POZOR, gentleman 🙂 ). Pozbierali sme nejaké tie huby a po 17,5km sme dorazili do krčmy na Starých Horách 🙂 Fajnový radler na záver. Bolo to proste prekrásne. Cestou som neraz poďakovala za zdravé nohy i zrak 🙂 a ĎAKUJEM…i otčemu.

Profil trasy 12.9.2019:

Profil trasy 13.9.2019:

barborka
barborka on september - 15 - 2019
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply