Baštový hrebeň

alebo čo počasie doprialo, kosodrevina takmer pokazila… 😉

Predpoveď počasia na dnešný deň nebola veľmi priaznivá. Od rána malo byť zatiahnuté, okolo obeda polojasno a poobede, zhruba od 14,00, búrky. Za cieľ som si vybral časovo nenáročný, ale o to viac známy dvojvrchol Satan (2421m), ktorý je známy hlavne kvôli svojmu názvu. Nachádza sa v Baštovom hrebeni a je opradený viacerými legendami.

Pomenovanie pochádza už z pred niekoľkých storočí. V blízkosti vrchola sa údajne nachádzal poklad a z tohto dôvodu jeho okolie navštevovali mnohí hľadači pokladov. Poklad však strážil samotný Satan a na hlavy hľadačov pokladu sa neraz zosypali skaly. Odtiaľ údajne pochádza samotný názov kopca, ktorý dokonca pripomínajú aj rohy tvorené jeho dvoma vrcholmi. Nech je to ako chce, samotný názov zotrval až dodnes a s ním aj jeho spoločnosť, vrcholy, ktoré ho obklopujú. Z juhu Satanova vežička a zo severu Pekelník a Diablovina. Našťastie je celá táto spoločnosť obklopená Baštami, ktoré bdejú, aby sa jej zlo nešírilo ďalej.

Baštový hrebeň a výstupová trasa na vrch Satan (foto z Predného Soliska)

Vzhľadom na predpoveď počasia som vyrazil zo Štrbského Plesa skoro ráno. Kráčal som sám svižným tempom Mlynickou dolinou. Stúpajúc okolo Vodopádu Skok som sa dostal na plošinu Zadnej Poľany a postupujúc okolo Plesa nad Skokom som si užíval tú zmenu. Hučanie vodopádu pominulo a ja som sa ponoril do ticha mračnami zakrytých majestátnych skalnatých štítov. Pred Malým Kozím plesom som opustil chodník a postupoval som trávnatým chrbtom, ktorý sa postupne menil v sutinu, k masívu Satana. K miestu, odkiaľ sa tiahne doprava, až k žľabu padajúcemu zo Satanovho zárezu, nápadná skalnato-trávnatá rampa. Ďalej žľabom, hľadajúc si čo najlepšiu cestičku, ale najlepšie pravou stranou nahor.

V Satanovom záreze, v sedielku medzi Satanom a Satanovou vežičkou, sa ukázali prvé výhľady na Prednú Baštu a na mračnami popretkávanú Mengusovskú dolinu. Užil som si južný aj severný vrchol, urobil zopár fotiek. Sem tam sa mračná rozostúpili a vrcholce štítov uprostred nich vyzerali akosi mohutnejšie. Sem tam ma zase pokropilo niekoľko kvapiek a ja som akosi uvažoval, že bude azda najlepšie zostúpiť čo najrýchlejšie tou istou cestou. Ešte som len začal klesať, mračná sa rozostúpili a mňa zlákal Baštový hrebeň. „Je to výzva“, povedal som si, „veď búrka má byť až okolo štrnástej a je len desať. Skúsim to najskôr na Prednú Baštu a uvidím.“ 😉 Za Prednou Baštou (2364m) nasledovala Malá Bašta (2285m), a potom Patria (2203m). Postupoval som vo veľkej pohode. Mračná prechádzajúc hrebeňom občas nachvíľu zahaľovali kopce, no hneď sa rozostúpili, aby mi umožnili zorientovať sa a prejsť. Predovšetkým v masívoch bášt to bola krása uprostred členitých skál. V myšlienkach talianského horolezca Hansa Kammerlandera som patril štítom, ktoré mi umožnili dotýkať sa ich a prejsť nimi. Bol som si však vedomí, že až keď zostúpim dolu, budú aj ony patriť mne.

Na Patrii nastala závažná dilema, ako nadol. Pamätal som si ešte utrápený zostup kosodrevinou cez skalnú vyvýšeninu Trigan (viď článok). Zvažoval som návrat do Sedla nad Skokom a zostup do Mlynickej doliny. Zvíťazila však túžba dotiahnuť celý hrebeň, a tak som s nádejou, že snáď to bude cez kosodrevinu tentokrát lepšie, postupoval smerom na Trigan. A … nebolo, … vytrápil som sa až nad mieru a v období bez snehu túto trasu skutočne neodporúčam 🙂 .

Na Štrbskom Plese som si vychutnával chladeného radlera a skutočne dobré cappuccino. Pozeral som na Baštový hrebeň noriaci sa do prichádzajúcej búrky. „Bolo to krásne“, pomyslel som si, „dokonca ani tá kosodrevina mi to nedokázala pokaziť.“ 🙂

Profil trasy

GPX na stiahnutie

Download

 

oM
oM on august - 23 - 2019
kategória: Naše akcie

Leave a Reply