alebo: Ako som si išiel kúpiť baterky
a skončil som na Passo Falzarego

Na nákupe v Cortine d’Ampezzo

PÚTNIK
Rád sa túlam. Ľudia sa, vraj, čo sa týka cestovania, delia na dve základné skupiny: plánovači a pútnici. Som si istý, že patrím do tej druhej menovanej. Keď prídem do nejakého nového mesta, rád si pred tým nepozriem, aké všetky  pamätihodnosti by mi nemali ujsť, a namiesto toho sa len tak túlam ulicami a čakám, čo ma stretne.

 

BROMPTON
Brompton je na túlanie ako stvorený. Je  to taký malý skladací bicykel so smiešne malými 16-palcovými kolesami. Náš rozum je zvyknutý posudzovať na základe
skúsenosti a pri pohľade na čudný bicykel s nemotornými kolieskami vám vsugeruje predstava, že taký bicykel musí byť určite pomalý a ťažkopádny. Opak je však pravdou, Bromptony sú veľmi svižné a efektívne stroje.

 

BATERKY A POCOL
Musím sa priznať, že moje ambície neboli veľmi veľké, nakoľko som tento bicykel ešte nemal v naozajstných horách. V Cortine, zhruba 3 kilometre od nášho kempu bol obchodný dom, kde som si potreboval kúpiť baterky. Okrem toho ma veľmi lákala myšlienka “vytiahnuť” to až ku vojenskému pametníku v oblasti Pocol, ktorý sa čnie asi 300 výškových metrov nad Cortinou. Pred rokom sme tam boli pešo a pamätám si, že k nemu viedla pomerne solídna asfaltka. Veď uvidíme.

 

CINQUE TORRI A PASSO FALZAREGO
Na Pocol sa mi nakoniec podarilo vybicyklovať pomerne ľahko a ešte pred poludním som v miestnom hoteli zapíjal sendvič limonádou. Zdalo sa mi ešte priskoro vracať sa späť do kempu, zvedavo som teda scrolloval po mape, kam by sa ešte dalo zájsť. Zhruba 6 kilometrov od Pocolu (a ďalších 400 výškových metrov) bolo parkovisko pod Cinque Torri. To vyzeralo ako vhodný cieľ. Pozorne som preratával stúpanie a kontroloval vrstevnice na mape, či snáď nebude niektorý úsek príliš strmý. Môj skladací bicykel totiž má prevody, ale iba šesť, a aj ten najľahší z nich je pomerne ťažký na nejaké vážnejšie stúpanie. Všetko vyzeralo sľubne, vypýtal som si ešte jednu limonádu, prelial som si ju do fľaše a odvážne som sa vydal šľapať do kopca.

Na ceste SR48

Passo Falzarego

Cestou som stretával veľa cyklistov; niektorí predbiehali mňa, niektorých som predbiehal ja. Jediné, čo nás odlišovalo, bolo, že všetci ostatní mali cestné bicykle s nekonečno prevodmi, špeciálne cyklistické dresy a topánky, aerodynamické prilby a karbónové rámy. Ja som mal skladačku so smiešnymi kolieskami, sandálky, košeľu a rupsačik. Nejednému protiidúcemu cyklistovi som vyčaril úsmev na tvári, jedného som dokonca pomerne hlasno rozosmial.

Nakoniec sa mi, s pomerne veľkou námahou, podarilo dokrútiť až na parkovisko Cinque Torri. V miestnom lokále som si, už tradične, objednal limonádu na doplnenie tekutín, ktoré som cestou vypotil. Nohy už toho mali pomerne dosť, tie by sa v tomto momente spokojne otočili a vrátili späť do kempu, ale hlava mi nedávala pokoj: veď sme už iba 300 výškových metrov pod vrcholom priesmyku Falzarego. Takúto príležitosť by bolo škoda nevyužiť. Odlial som si teda z limonády do fľaše a presvedčil som svoje nohy, že ideme až na Passo Falzarego.

 

streda

Obraz v kaplnke na Passo Falzarego

MAGNIFICAT
Nebudem klamať; na Passo Falzarego som vykrútil z posledných síl, oddychoval som zhruba každých 10 minút. Moje svaly nestíhali regenerovať z tej veľkej námahy pomerne ťažkého prevodu.

Na vrchu Passa Falzarega (2105 m.n.m.) je niekoľko obchodov, hotelov a jedna veľmi pekná kaplnka. Samozrejme, že som zamieril rovno k nej v nádeji, že sa trochu schovám pred dotieravým slnkom. Nad vchodom do kaplnky je veľký nápis Magnificat anima mea Dominum, a vnútri veľký obraz s výjavom navštívenia Panny Márie. V momente, keď som zbadal ten obraz som mal pocit, akoby som bol súčasťou toho dávneho príbehu. Práve som vyšľapal do výšky 2100 metrov na malom bicyklíku, no môj rozum, ktorý je zvyknutý posudzovať na základe skúseností mi hovorí, že to by snáď ani nemalo byť možné. Pri tom som pozeral na obraz dvoch tehotných žien — jedna počala v pokročilom veku, druhá z Ducha Svätého — a môj rozum, ktorý je zvyknutý posudzovať na základe skúseností mi hovorí, že toto by azda tiež nemalo byť možné. Zdá sa však, že obidva tieto príbehy sa skutočne stali a mne nezostáva nič iné, len si opakovať nápis nad vchodom do kaplnky: “Velebí moja duša Pána…”

Kaplnka na Passo Falzarego

 

Michal
Michal on júl - 24 - 2019
kategória: Naše akcie

Leave a Reply