Torre di Toblin

Keďže sme do Cortiny dorazili relatívne neskoro. Nebol čas a ani chuť študovať nejaké nové trasy. Zvolili sme teda to, čo už ostatní poznali. Keďže som tu bol po prvý raz vôbec som nenamietal. Ráno sme teda vyrazili k Rifugio Auronzo. Záverečný úsek cesty je spoplatnený (vstup pre motorové vozidlo stál 30EUR) a na pokladni sa už tvorili rady. Hovorili sme si, že sme mali vyraziť prv, ale nakoniec to bolo v pohode a celkom bez problémov sme zaparkovali.

Bajke bolo špatne a nemohla hneď vyraziť od auta, a tak Anička ostala s ňou. Mali sme sa stretnúť neskôr pri Rifugio Locatelli. Otec Martin, Mišo a ja sme sa zatiaľ vybrali zaistenou cestou De Luca – Innerkofler na Monte Peterno (2744m) a ďalej cez Forcella Camoscio (Kamzíčie sedlo) sústavou tunelov k chate Rifugio Loacatelli. Na Monte Paterno viedla pohodová cestička s výhľadom na Tre Cime di Lavaredo (2999m). V závere stúpania na vrchol išlo o  jednoduchú ferratu. K chate sme potom postupovali cestami, ktoré tu boli vybudované ešte za prvej svetovej vojny. Fascinovali ma rôzne tunely a strieľne, zákopy. Muselo si to vyžadovať neskutočne veľa námahy všetko toto vybudovať. Dievčatá nám ešte cestou poslali sms, že nás budú na chate čakať, a že pôjdu s nami ďalej.

Od chaty sme vyrazili na niečo náročnejšiu ferratu Leiternsteig (doslova „rebríkový chodník“), ktorá vedie na Torre di Toblin (2617m), obtiažnosť „C“. Okrem mňa už túto ferratu ostatní absolvovali. Anička vraj mala predtým trochu problém, ale tento rok sa prekonala a vyliezla ferratu aj bez pomocného lana od otca Martina. Mne osobne sa veľmi páčilo najmä rebro, po ktorom sme liezli v závere ferraty. Bolo to veľmi pekné a exponované miesto, aj keď postup bol ľahký. Nízka obtiažnosť dávala veľa príležitosti, aby sa mohol človek poriadne poobzerať po okolí.

 

Historická vsuvka:

O Toblinger Knoten/Torre di Toblin
Hranica medzi Talianskom a Rakúskom kedysi viedla v hrebeňovej línii Tre Cime – Monte Paterno – Pian di Cengia (dnes je to hranica medzi provinciami Veneto a Trentino Alto Aldige). Čiže kóta Toblinger Knoten (Torre di Toblin) ležala asi kilometer hlboko v rakúskom území a habsburgské vojsko si na jej svahoch v očakávaní 1. svetovej vojny pokojne postavilo niekoľko opevnení. Krátko po začiatku vojny sa však Talianom podarilo postúpiť až do tesnej blízkosti rakúskych pozícií – na Sextnerstein (Sasso di Sesto), kde sa opevnili pomocou vriec s pieskom. Z Toblinger Knoten (Torre di Toblin) sa tak stala frontová pozícia a dôležitý pozorovací aj palebný bod. Keďže obvyklé chodníky v masíve hory boli ohrozované talianskymi strelcami, rakúsky poľný kňaz (feldkurat) menom Hosp navrhol postaviť novú cestu na vrchol z bezpečného severu (Terajšia Via ferrata).

O zaistenom chodníku De Luca – Innerkofler
Niekde v okolí Paternkofel/Monte Paterno zahynul v roku 1915 tirolský vlastenec a veliteľ sextenskej domobrany Sepp Innerkofler (v civile horský vodca a majiteľ chaty Drei Zinnen) rukou svojho talianskeho protivníka Pietra de Lucu, keď bojovali o ovládnutie vrcholu. Sepp sa pri nočnom prepade nepozorovane dostal k bunkru talianskych Alpini a hodil doň zopár granátov. Zranený a zúrivý Pietro vybehol von a veľkým kameňom zostrelil Seppa zo steny. Záhada taliansko-nemeckého názvu ferraty je tak vyriešená.

 

Profil trasy

 

Nákres trasy: Topo trasy na Torre di Toblin

 

green
green on júl - 23 - 2019
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply