Na Kozom chrbte

Táto túra (i keď o. Martin by ju asi zaradil do kategórie „prechádzka“)  sa pre mňa začala už v piatok večer, keď po mojom príchode ku Aničke zaznela otázka: „V akých topánkach si prišla?“ A už mi bolo jasné, že sa niečo dobré chystá.

V sobotu ráno nás (mňa a dve Vallušové) vyzdvihla Barborka… a nie, nečakali sme nachystané pred vchodom (ako ináč!). Barborka bola teda pozvaná na kávu, či už chcela, alebo nechcela. A my sme zatiaľ dobalili veci a mohli sme vyraziť.

Zamierili sme rovno na Donovaly (Polianka) a využili lukratívne parkovacie miesto pri veľkokapacitnom kontajneri. Barborka chcela dokonca nechať kľúče od auta náhodným okoloidúcim, no nakoniec si to rozmyslela.

Vyrazili sme teda tichým a blatistým lesom po červenej smerom na Kečku. Cestou si Barborka veľmi živo spomínala, ako tadiaľto šla na lyžiach a potme. My sme mali našťastie svetlo a po snehu už nebolo ani stopy.  Naďabili sme len na veľa veľa veľa medvedieho cesnaku.

I keď sme na začiatku mali pocit, že dnes sme si ako jediné vybrali túto trasu, medzi Kečkou a Kozím chrbtom už premávka značne zhustla, na Kozom chrbte sme mali dokonca problém nájsť si miesto na jedenie s dobrým výhľadom. Slnko nám už konečne zasvietilo, takže sme sa mohli spokojne posilniť a vydať sa na spiatočnú cestu.

Cestou sme prebrali všetko možné aj nemožné, ako sa už len na štyri ženy patrí. Prišli sme aj trom nápadom na business plán, ale tie neprezradíme, aby nám ich náhodou niekto neprebral.

Čerešničkou na torte tohto nášho výletu bol vynikajúci obed na Zorničke a za ním ešte vynikajúcejšia kávička. Jednoducho, bolo nám dobre. Ďakujem!

Anička Pandulová
Hanka
Hanka on máj - 27 - 2019
kategória: Naše akcie
Značky:

Leave a Reply