Winter race

Foto z preteku

http://www.skialpkrizna.sk/?skialpkrizna-winter-race-2012,107

Zvolen

Na záver skúškového obdobia, a teda pred začiatkom letného semestra sme sa s tými, ktorí už mali skúšky “úspešne” absolvované, vybrali už na tradičnú “medzisemestrálnu lažovačku” na Donovaly. Decká postupne prichádzali a odchádzali podľa času, ktorý mali k dispozícii, niektorí prišli za nami iba na večernú “Pizza párty”, ale boli aj takí, ktorí zotrvali na Donovaloch celý týždeň. Jeden deň nám priniesol krásny ski-alpový výlet starou zjazdovkou na Zvolen, potom hrebeňom na Malý Zvolen, zjazd v prašane smerom k Liptovskej Osade a po tej iste ceste nazad. Počasie bolo krásne, a až na veľký mráz bolo všetko úžasné. Myslím, že fotky hovoria za všetko.

[Show as slideshow]

Zillertal

Tentoročný tyždeň na lyžiach som strávil v Hippachu- Zillertal Arena. Možem doporučiť všetkým, čo hladajú relax. Ubytovanie sme mali v sedliackej chate (max. 8 ludi). Chata z roku 1967 ponukala všetko, čo človek potrebuje – Spoločenskú miestnosť s kuchynkou a šporákom na drevo, 3,5 izby, male WC so sprchou a teplou vodou, suché WC vedľa maštale, 3 sánky a rádio z roku 1980.TV tam bola ale tu sme nestihli za týždeň pustiť. Ľadničku sme si vykopali pri vchode v snehu.V okruhu 2 km sme boli sami. Výhľad z izby a chaty sa nedá ani opísať a ani odfotiť – jedným slovom rozprávka. Na skibus bolo treba dochádzať autom cca 3 km. Zjazdovky sú krásne, vhodne aj pre Freeride – hlavne terén z hory WANGLSPITZ popod 150 miestnou kabínkou. Mali sme ohromne šťastie – napadlo nám výše 1 m páperového prašanu. 3 dní som si neobul úzke lyže. Ešte teraz mi padajú slzy na klávesnicu, že my je ľúto, že sa to skončilo. Par fotiek je v galérii.

[Show as slideshow]

Dereše

[Show as slideshow]

Drážovský kostolík

V krásne stredajšie ráno sa trojica “Tri z Nitry” vybrala v rámci “Seminár Tour 2012″ do krajov, kde už aj 500 m.n.m. je slušná výška. Ich cieľom bol unikátny kostolík sv. Michala Archanjela z polovice jedenásteho storočia nad Dražovcami pri Nitre. Síce sa nezadýchali ani nespotili, no svoje čaro to malo, veď posúďte sami.

[Show as slideshow]

Pod Krížnou

Prvý krát sme sa vybrali na skialp bez nášho stáleho sprievodcu Otca Martina, ktorý žiaľ ostal doma kvôli chorobe. Naším cieľom bolo vyskúšať niečo nové. Maťo , Bajka a ja sme na Krížnej ešte neskialpovoli. Išiel s nami našťastie aj Ivan, ktorý Krížnu dobre pozná a podľa jeho slov už dávno tu nebolo toľko snehu. Tak sme sa tešili. Vystúpili sme v Tureckej, nasadili si lyže a išlo sa. Ivana sme videli asi prvých päť minút pred nami a potom definitívne zmizol tempom, o akom sa nám zatiaľ môže iba snívať . Nejako sme však našli správny smer. Najprv popod vlek a potom už po starej zvážnici. Ivana sme opäť stretli, keď už lyžoval dole od Líšky (koncovej stanice vleku). Upozornil nás, že je riadna škrupina a hore fúka a je ľad. Rozhodli sme sa teda, že nejdeme úplne hore, keďže nikto z nás nevedel tak dobre lyžovať.

Keď sme sa spustili, hneď sme vedeli že na škrupine to nieje žiadna sranda. Občas niekto z nás spadol, ale bola to sranda. Lyžovačka bola aj napriek tomu super. Len škoda, že sme už nevládali druhý raz hore, tak ako šiel Ivan.

[Show as slideshow]

Trangoška

Na 14. januára sme si naplánovali teambulding na chate M. R. Štefánička. Už od začiatku týždňa to vyzeralo, že počasie nám nebude veľmi priať, ale nenechali sme sa odradiť. Vo vetre a hustom snežení sme začali stúpať k chate.Piati sme šlapali hore na lyžiach a štyria pešo. Počasie síce nebolo príjemné, ale dalo sa to vydržať. Otec Martin s Vilom sa oddelili ešte pred odbočkou k jaskyni mŕtvych netopierov, s tým, že si vyšlapú až na Ďumbier. Ostatní sme išli v malých skupinkách s jasným cieľom: dať si teplý čajík na chate .

Keď sme dorazili na chatu, Otec Martin a Vilo tam ešte neboli. Netrvalo to však dlho a prišli aj oni celí skrehnutí so zamrznutými prstami. Vietor bol hore naozaj veľmi nepríjemný. Keď sme sa všetci rozmrazili a dosýtosti najedli, prežili sme nádherný večer pri človeče a Citadele. Takéto večery sa dajú zažiť asi len na chatách. Pohodová atmosféra, žiadna telka, kľud, zima …

Na druhý deň sme sa teda pobrali nazad do Bystrice. Na skialpoch sme ešte vyšliapali nad hranu smerom na Štiavnicu a odtiaľ sme sa spustili dole. Peší pre množstvo snehu radšej išli hneď od chaty dole. Lyžovačka bola super. Krásny prašan, len trochu nižšia viditeľnosť, ale aj tak úplne super.

[Show as slideshow]

Ďumbier

Túžba prežiť spoločný večer, porozprávať sa a trochu si oddýchnuť nás viedla k osvedčenej metóde, ísť na Štefáničku v čase, keď tam bude málo hostí. Zo skúsenosti sme si vybrali noc z nedele na pondelok, čo nás nesklamalo. Približne o 13,00 sme vyrazili z Banskej Bystrice a keď sa parkovisko na Trangoške vyprázdňovalo, my sme vyrážali nahor. Polovica z tímu išla pešo a druhá polovica (ja s Johnym) zvolila lyže. Vetrík pofukoval, počasie bolo hmlisté, viditeľnosť slabá, ale až na pomerne časté Johnyho upravovanie lyžiarok a viazania (veď nejeden z nás to pozná, keď bol prvý krát na skialpe ) sa išlo dobre. Vystúpili sme na Štiavnicu a v hmle, pekne od kola ku kolu, sme sa spustili k chate. Tentokrát za občasného Johnyho kričania, že už sa s ním zosúva lavína. Aspoň sme sa mali na čom na chate zabávať .

Nasledovala príjemná debata na chate, človeče nezlob sa (teda “nehnevaj sa” ) a šup šup do postieľky vyspať sa. Druhý deň bol o to krajší, že na vrchole sa občas mraky rozostúpili a ukázali sa nádherné výhľady. Nasledovala neopísateľne krásna lyžovačka v prašane a cesta do BB, aby sme už po obede mohli normálne fungovať.

[Show as slideshow]

Malá studená

Po podrobných správach z Nízkych Tatier, pridávam spravodajstvo z druhej strany – z tých Vysokých.

Ana z Jarku

[Show as slideshow]

Chopok

Konečne zmena, aj keď iba o kúsok. Už to nie je Ďumbier, ale o čosi bližšie k B. Bystrici stojaci Chopok. Opäť bola hore krásna inverzná oblačnosť, no dolu sa rozpínala čierňava. Po dlhom čase sme mali zabezpečenú “lekársku starostlivosť” v podaní veterinárky Márie a samozrejme nemôžem zabudnúť spomenúť, že s nami stúpala naša “top hviezda” Kochy . Výstup bol fajn, akurát v mulde bolo veľa lyžiarov, a tak sme vystupovali popod stĺpy Predných Derešov, ktoré nefungovali, ale pod stĺpmi bol príjemný firn a pásy na ňom dobre držali. Inverzia bola pekná na juh i sever, chata preplnená a všade vládla príjemná teplota. Viac ako pól hodinu po ostatných prišiel Kochy, ktorý, ako poznamenal, je spokojný s tým, že do cieľa dorazil na slušnom “štvrtom mieste” .

Nadol sa najlepšie lyžovalo medzi prednými a zadnými Derešmi, kde mal sneh charakter jarného firnu. Medzi spodnými stanicami vlekov Predných a Zadných Derešov bol ľad, a potom pokračoval celkom slušne držiaci vyratrákovaný terén.

[Show as slideshow]

Ďumbier

Zase raz Ďumbier. Už v doline sa ukazovalo, že nás čaká krásne počasie, pretože bola nízka oblačnosť. Jednoducho nádhera. Pásy na snehu dobre držali, krásne inverzie a príjemne teplo (čo samozrejme vzhľadom na zbytok sezóny nie je dobré). Na Trangoške sme natrafili na skupinu kapucínov z Poník a Raticového vrchu spolu s partiou. Stretnutie s nimi bolo srdečné a hneď nám bolo veselšie . Výstup bol celkom fajn, avšak sneh počas zjazdu už nebol taký ideálny ako pred týždňom. Bolo ho síce dosť, no hore bol omeknutý a ťažký a v doline bol z neho zase celkom slušný ľad. Spustili sme sa žľabom do Halašky. Počasie nad všetkým prevládlo, a preto to bol celkom pekný výlet.

Martin

[Show as slideshow]

Ďumbier

Po týždni sme sa opäť vybrali na Ďumbier. Tentokrát sa k nám pridal aj Vilo (prvý krát išiel na Ďumbier). Počasie bolo horšie ako pred týždňom, bola dosť veľká hmla a fúkal nárazový vietor, ale snehu rapidne pripadlo a Trangošská dolina bola už celkom slušne plná a dala sa dobre zlyžovať. Vilo sa spočiatku snažil držať so mnou tempo, ale po čase zistil, že to nepôjde a postupne sa pridal k Aničke a Bajke. Ja som trochu pridal a vyšiel som na Štiavnicu (hoci niekedy som mal kvôli vetru chuť to zabaliť) a zlyžoval, kým ostatní prišli na Štefáničku. Trochu sme sa občerstvili a vybrali sa spolu nahor. Pred Štiavnicov sa nám vyčasilo, hoci stále bol nárazový vietor, a tak sme išli až na Ďumbík. Bolo nádherne. Zrazu sme pomerne často zastavovali a kochali sa nad prírodou. Pár fotiek a zjazd nadol. Sneh bol parádny, celkom slušný prašan a dobrý podklad. Dalo sa to v pohode vychutnať až na Trangošku.

Martin

[Show as slideshow]

Ďumbier

Napadol sneh a nastal čas vyskúšať ho prvý krát v tejto sezóne. Bolo nádherné počasie. Z Trangošky to na pásoch po chatu išlo celkom fajn. Nadol si bolo treba dávať väčší pozor. Medzi Štefáničkou a Štiavnicou bola niekde vyfúkaná a zmrznutá tráva, no zase niekde bol celkom slušne naviaty prašan. Je potrebné si to vopred obhliadnuť, ale inak krásna lyžovačka. Kým prišli dievčatá zlyžoval som si to dva krát. Tretí raz sme išli spoločne. Potom sme si dali čajík na Štefáničke a išli nadol. Na Trangošku to bolo iba o tom nejako to zísť. Dievčatá to nad Halaškou vypli a išli pešo.

Celkom fajn začiatok sezóny.

Martin

[Show as slideshow]

Ostrá

Tradične turistický 17. november.

Tak ako sa to už v UPC stalo zvykom, sme sa na výročie nežnej revolúcie a na sviatok študentov
vybrali do hôr. Pre mňa má jesenná turistika určitú nostalgiu a zelené, červené a žlté lístie stromov
vo mne prebúdza vďačnosť za Stvoriteľovu farebnú fantáziu.

Tentokrát sme sa vybrali na Ostrú. Išli sme na troch autách, takže sa nás tam pozbierala slušná partia. Za pekného počasia je to veľmi krásny výlet s relatívne malou náročnosťou na kondíciu. A ostré a krásne skaly v závere výstupu určite stoja za menšiu námahu. Nehovoriac o nádherných výhľadoch, ktoré sa nám naskytli na vrchole.
Marcelka, ktorá šíri okolo seba dojem, že si neobuje iné ako balerínky, že nemôže dýchať iný vzduch ako klímu v EUROPA SC a že nezájde ďalej ako do najbližšieho obchodu s výpredajmi, mala vynikajúcu kondičku. A vo svojich požičaných botaskách a rifliach sa len usmievala nad „imidžovými športovcami.“

Alžbetka nezaprela v sebe umeleckého ducha a vďaka tomu, že odfotila každú malú vetvičku, každú kvetinku a každého drobného chrobáčika, máme z tohto výletu hotovú botanickú zbierku a otec Martin má počítač zahltený fotkami. Ale myslím, že sa nesťažuje, veď vďaka Betke si viac všímame drobnú krásu, ktorá je úplne všade.

Igi a Žofka boli tiež spokojní, teda aspoň tak vyzerali a Igi výnimočne nefrfľal a verím, že to nebolo preto, že by už nevládal, ale jednoducho preto, že nemal dôvod.

Tešili sme sa , že bol s nami aj Maťo, nielen preto že mal auto ,ale aj pre jeho vtipné poznámky, bez ktorých by to nebolo ono. Napriek tomu, že ,musel na vrchol vyniesť najväčšiu záťaž, bol tam prvý. Samozrejme až po našom drahom ocovi, ktorého si netrúfa predbehnúť ani taká skúsená horolezkyňa a skialpinistka ako je naša Anička.

Na vrchole, na ktorý sme všetci úspešne vyšli sme zjedli desiatu, vypili si „vrcholový“, urobili pár krásnych záberov a spokojní, možno trochu unavení, ale plní pekných myšlienok sme zostúpili dolu. V miestnej krčmičke sme si dali čajík a pobrali sme sa k našim autám.

Myslím, že nikto neľutoval že v tento deň nedal prednosť seminárkam, učeniu a vôbec škole. Však povinnosti neutečú. A počkali si aj na nás. No my sme ich s vyvetranou hlavou v ten večer zvládali akosi ľahšie.

Ostáva už len poďakovať. Pánu Bohu za skvelé počasie, priateľom za úžasnú spoločnosť a ocovi Martinovi za zorganizovanie ďalšej peknej a vydarenej UPC akcie.

Lucka

[Show as slideshow]